Trochu konzumu alebo: Co si nosime odtialto domov ...

... teda, okrem spomienok na chvile prezite s nasimi drahymi . Uuuuplne na najvyssom mieste zoznamu stoja - budete sa mozno cudovat - zuvacky. Skoricove. Zamilovala som si ich este davno-pradavnom (ako ja hovorim, za stareho rezimu), ked bola v BA "francuzska predajna", kde som ich prvykrat objavila. Ja, skoricovy maniak, som si ich samozrejme kupila a potom som sa k nim stale a stale vracala (ako stary kriminalnik na miesto cinu), az kym francuzsku predajnu nezrusili. Po rokoch ich Lucia objavila tu a odvtedy je to nas hlavny importny artikel, lebo postupne sa na ne namotali nielen ostatni clenovia rodiny (decka, kym boli male, tak ich stipali a vtedy mi bolo sveta zit) ale aj uzsi ci sirsi okruh znamych a priatelov. Je sice pravda, ze pred casom sa objavili (ta ista znacka) aj u nas, ale chut sa nedala porovnat. Zrejme preto, ze tieto boli vyrabane v Polsku.
K cislu dva som sa dostala nahodou - ked Luc po svojom odstahovani sa za velku mlaku prisla prvykrat na prazdniny domov, pamatajuc si, ze mam kavu rada, doniesla mi - v podstate prvu, co jej padla do kosika (mala vtedy nejakych 15 a kave sa rozumela ako hus pivu). Ale teda - trafila sa dobre. Moja slabost cislo dva je kava s prichutou a hlavne (ako zvykli hovorievat moje detvaky) privonou "francuzskej vanilky". Hoci sa mi mozno nejaki ortodoxni kavickari budu vysmievat, je aj vela takych, co mi ju "zavidia" - v robote, kym si na nu nezvykli, tak normalne chodili "onuchavat", ze co to spoza mojich dveri tak dobre vonia. Potvrdit (ci vyvratit) mozu tie, co boli u mna na kave ...
Bez tychto dvoch americkych artiklov by som si uz veru pomaly ani zivot nevedela predstavit . Ale postupom casu k nim pribudali dalsie, aj ked mnohe z nich uz nie su vynimocne tym, ze sa u nas nedaju dostat, len este stale je tu bud vyhodnejsia ich cena, alebo lepsia kvalita. K takym patria napriklad Zip Lockove sacky (take tie uzatvaratelne, co maju hore nieco pripominajuce zdrhovadlo - viete, ze to je oficialny spisovny nazov pre zips? ) a Hand Sanitizer - gelovita tekutina zabijajuca bakterie - malicke balenie mam vzdy hodene v kabelke a veru aj casto pouzivam.
Kym nezrusili druhy kus batoziny (v cene letenky), tak bol sortiment toho, co sme vlacili domov spoza oceanu, podstatne sirsi - spraye na skvrny, olejovy alebo maslovy spray na vymastenie formy na pecenie, malinovky v prasku, skutocne indicky indicky caj .... Dnes je uz treba velmi zvazovat, co ano a co nie - preto som aj dnes oblubene sladkosti nakupila v polovicnom mnozstve ako zvycajne.
Samozrejme, ked je tu Kiska, tak velku cast batoziny zabera aj nova garderoba - odkedy su vsetky "znacky" nastahovane aj v slovenskych nakupnych centrach je to jedina cesta ako by stale este aspon ako-tak jedinecna (lebo ved tiez nie je sama, co cestuje do USA, vsak?)
Ale - tento "obchod" nie je iba jednostranny, je doslova a do pismena vymenny - od nas zase putuju za Velku mlaku napriklad piskoty, Granko, horcica, Horalky, BonPari, Disko keksy,pivo ale predovsetkym a najma Luciina velka laska - kofola! Ta je, dalo by sa povedat, klucom, co otvara dvere do jej domu, je pasom a priepustkou zaroven. Luckinej mame nosime zubne pasty - hoci rovnaka znacka sa da kupit aj tu, aj ona tvrdi, ze tato chuti inak a ona je zvyknuta na tu nasu. K Vianociam im posielame slovenske kalendare, aby vedeli, kedy ma ktory clen rodiny meniny, lebo tu take nieco nepoznaju - ked sa ti nasi zoznamili, Chris si zo zaciatku myslel, ze Lucia si tento sviatok iba vymyslela, aby od neho vymamila o jeden darcek naviac .
No a posledne roky si Chris zvykol na rozne nase -ice (slivovice, ceresnovice, marhulovice, ....) - takze v batozine ica veru nikdy nechyba - co uz ale, ked to musi byt taka oficialna, z obchodu - domaca by nepresla "polnohospodarskou kontrolou" - mne sa veru sice este nestalo, ze by ma tam poslali, ale nasa Kiska ju uz zazila. Nebolo to sice az take, ako si to "odskakala" Sofia Loren v Mortadele, ale ziadna kontrola na dobrej nalade neprida.
Jaaaaj - a este pre artmamky, ktore chodia aj sem - samozrejme vsakovake vecicky na koralkovanie si nosim a tiez koralkovaci casopis Bead and Button, bez toho by to veru neslo, uz teraz ma prsty svrbia .... A keby ste tak videli tie ich hobby obchody co tu maju - v takom by som sa vedela stratit aj na niekolko dni, nie ze hodin
No, nosime si odtialto este nieco, nieco co nam umozni preniest sa v mysli naspat - je to vona pradla, ktore si vdaka Luciinej pracej manii nosime domov zasadne vsetko oprate a krasne navonane. Nielen vdaka avivazi, ale aj vonavym papierikom, ktore sa pridavaju do susicky. To len potom rano doma zavriem oci, ked si taham tricko cez hlavu, zhlboka sa nadychnem a ...... aaach, ta Amerika