Čriepky z adventného Milána

Nebola som v Miláne prvý krát. No teraz to tuším bolo prvý krát pred Vianocami. A tak pridám len pár drobností, drobných spomienok z našej cesty.

Prvé prekvapenie prišlo, keď som zistila, že v Miláne trvá Advent šesť týždňov.

Na obrázku je adventný veniec so 6 sviečkami . Ak to niekoho zaujíma bližšie, súvisí to tzv. Ambrozianským rítom, ktorý platí v Milánskej diecéze.

Miesta, ktoré človek neobíde je luxusná nákupná galeria Viktora Emanuela II. Dlhé roky ju zdobil prekrásny vianočný stromček so stovkami drobných kryštálov známej značky. No tento rok prišla zmena. Keď sme k danému miestu prichádzali, moja prvá myšlienka bola, že prečo do stredu naskladali toľko balíkov? Či to nemohli kurieri rozniesť :) Veď posúďte,jak sa s vianočným stromčekom vysporiadala iná známa firma

Ďalšie kroky smerovali tak rôzne. Taká voľná prechádzka. A tak sme zašli na terasu luxusného obchodného domu, aby sme si mohli "zblízka" pozrieť strechu Dómu. Pre tej príležitosti ponúkam foto z jednej z cukrárni na terase (aj s cenou)

Osobne ma celkom zaujala ponuka rovnakých keksíkov v dvoch veľkostiach. Nech si vyberie každý. Mini aj maxi.

Ďalšie kroky smerovali k obchodu či kaviarni či jak to nazvať svetoznámej kávovej značky. Nakoľko vedeli, že Miláno ako domov espresa nebude ľahký trh, stavili na mimoriadny koncept - v budove bývalej pošty je spolu kaviareň aj pražiareň. Nádherné miesto, aj keď pre davy ľudí sme tu kávu ani neskúšali dať. Atmosféra však veľmi zaujímavá. A výroba kávy by zaujala určite aj deti.

Zaujímavý zážitok bol návšteva cukrárne známeho talianskeho cukrára. Že pred drahými obchodmi stojí strážna služba a púšťa dnu len obmedzený počet ľudí, to už poznám. Ale že to je aj pred cukrárňou, to bola pre mňa novinka. Mám odtiaľ pár záberov. Najviac ma prekvapili rozmery zákuskov. Tie kocky na obrázku nemali viac ako 2x2 cm. Proste vychutnať. Keď ide o kvalitu, stačí aj malý kúsok. No, nestáli sme v rade, tak netuším jak chutili.

Pre zaujímavosť, Vianočný balíček koláčikov aj s cenou v takej skoro bežnej cukrárni

Zaujímavý zážitok mám aj s reštaurácie. Žiadne rýchle občerstvenie, žiadne jedlo do ruky. No dobre, sú ústupky, ale hlavne turistom. Talian si sadne a na obed má čas. Bola nedeľa a v plnej reštaurácii sedela aj doslova babička. Zhrbená. Sedela sama.  Ale nahodená. Pred ňou kompletné jedlo, primo piatto, secondo piatto, dolci. Teda v preklade cestoviny ako prvý chod, mäsový chod a dezert. K tomu samozrejme aj pohár vínka. Čo nedojedla, zabalili. Kedysi to volali že Jedlo pre psa. Dnes je balenie už úplne bežné. Prišlo mi to celé, myslím ten nedeľný obed v reštaurácii ako prejav sebaúcty ku sebe. Ja si také zatiaľ neviem predstaviť. Len pre zaujímavosť, náš obed - Zelené sicílske cestoviny s pistáciovým pestom, mäsové guľky v paradajkovej omáčke. Každé samostatný chod. Tie cestoviny také veľmi rustikálne, hrubé. Nič jemné.

Cestoviny Monti Iblei

Polpette al sugo

Nechodili sme samozrejme iba po luxusných podnikoch :) Bežná talianska káva je v baroch zvyčajne veľmi lacná. Teda, dostanete naozaj iba maličkú kávu a aj keď si vypýtate viac vody, stále to je málo. Samozrejme, môžete pýtať aj Americano, ale to je druhý extrém, občas aj pol litra. Tá maličká káva tuším nikde nestála viac ako 2€. Samozrejme sólo káva. Lebo ste prišli po dávku energie. Neprišli ste uhasiť smäd :) Takže bez vody, bez extra tácky. Len tak nasurovo. Ale dobre.

O Miláne by sa dalo veľa rozprávať. Aj keby som tam bývala niekoľko rokov, nemám šancu všetko odhaliť. Ale to nevadí, stále je čo objavovať a kam sa vracať.

Napríklad jeden môj vlastný postreh - v Miláne mali ľudia vždy osobité topánky. Prvý krát som tam videla bežne nosiť v rozhorúčenom lete čižmy. Dnes to je už aj u nás vidieť. Ale čo ma prekvapilo teraz - všetci majú extrémne čisté topánky. Jak keby práve kúpili v obchode a obuli. Nie jeden. Všetci. Teda, doma sa nikto neprezúva. Ale zároveň aspoň v centre sú ulice fakt čisté. Neplatí to ďalej od centra, ale topánky majú čisté stále

A na záver snáď už iba obrázok zo stavania stromčeka pred Dómom.