Denník naničmamy

10 prikázaní o radosti

Dlho nenápadne odkladám to, čo si myslím, že by malo uzrieť svetlo sveta. Nie pre znechutenie, ale pre poučenie nič netušiacich. Lebo taká istá som bola aj ja. Netušila som, že existuje na tomto svete niečo také, čo môže človeka nielen stretnúť, nielen sa ho dotknúť, nielen zraniť. Ale môže ho to schmatnúť nepozorovane do pazúrov a spraviť z neho rešeto. Otlčený hrniec, použitú handru alebo niečo tomu podobné, lebo presne takéto pocity mi zostali v mojej duši. Nechcem však priniesť na tieto stránky depresiu ani ponurnú atmosféru a už vonkoncom nie zlú náladu. Snáď sa mi to pisateľsky podarí zvládnuť. Aj preto začínam obyčajným zdrapom papiera, ktorý mám dodnes pripnutý na chladničke.

35 dní do Vianoc

O čom som to tu plácala pred 5 dňami? O akých 17tich stupňoch?

Zima prišla a aj by som napísala, že našich cestárov zastihla nepripravených, ale ešte je zatiaľ (aspoň u nás) sneh len na koncoch kopčekoch hôr. Aj v Nemecku, hoci z východného v rámci business call sme spíkovali aj o tom, že ráno mali malinký poprašok snehu aj na chodníkoch. Ale že je našťastie už preč a u nich je hnusne šedivo. Skoro ako u nás, len mne sa tá ponurá šedá docela ľúbi. U nás je krásne šedivo.

Samovzdelávanie

Ani neviem ako, ale stalo sa už veľmi dávno. Začalo ma frustrovať sledovanie TV. Vyvolávalo vo mne nervozitu, ba priam zúrivosť z nedostatku informácií. Nie som ambiciózny typ, priznám sa, že školu som preflákala ako sa len dalo. Vysokoškolské štúdiá ma vôbec nelákali, z učenia som vždy mala pocit, že znásilňujem svoju hlavu. Nasilu do seba tlačiť informácie, ktoré v reálnom živote jakživ nepoužijem? Možno výhovorka pre moju lenivosť, ale fakt som stavaná viac do kreativity ako do intelektuality. Ku podivu ma kamoši za intelektuálku vždy považovali a stáva sa mi občas, že sa ma ľudia udivene spýtajú, skadiaľ mám informácie.

Máš family day?

Na cyklistiku mám aplikačku. Niežeby za mňa rúbala do kopcov, ona mi len mapuje koľko som sa kde túlala, koľko som najazdila, kade som najazdila a ak má niekto zapnutú rovnakú aplikačku ako ja, tak bonzne aj s kým som jazdila. Alebo okolo koho som presvišťala a neodzdravil mi. Alebo kto ma obehol a ja som len smutne na jeho zadok mohla pozerať. Aj to len chvíľu zvyčajne. Váľam sa od smiechu po podlahe

40 dní do Vianoc

Vonku to nevyzerá na zimu. Ani že idú Vianoce. Aspoň tutok, spoza okna. Našťastie si v obchodoch povedali, že to nejak vykompenzujú a tak nahodili vianočnú výzdobu ešte minulý týždeň.

Povolebný

Chvála Bohu máme za tým. Je po voľbách. Niekto spokojný, niekto vôbec nie a niekomu je to srdečne jedno, lebo si hovorí, že ten či onen ... aj tak nikto nehľadí na druhých záujmy, len na svoje vlastné. Na FB je skupina, do ktorej som sa pridala v nádeji, že sa budú uverejňovať príspevky ohľadom mesta. Aj sa riešili, ale ako sa zvolebnievalo, tak evidentne nič iné riešiť nebolo, len kandidátov. Tak som to  v tej skupine vzdala. Niežeby ma to nezaujímalo, ale keď niektorí sa snažili vyhrať nevyhlásenú súťaž, kto viac urazí nejakého kandidáta.

No a konečne je po voľbách a ja čakám, čo sa zmení.

Návrat do súčasnosti ...

Počas víkendu som zdárne uzavrela svoju jesennú spoločenskú sezónu  ... 

Zahájila som ju v septembri komorným stretnutím z výšky po 25 - tich rokoch, ukončila stretkom zo strednej po troch dekádach. Medzitým, sme mali rodinné sešlosti, aj  naša webová komunita dievčat sa zišla ... Toľko socializácie na mňa ... Chichocem saVeľký úsmevVáľam sa od smiechu po podlahe

62 nocí do Vianoc

Tak som si plánovala víkend a okná umývať a taaaak z toho nič nebolo! Veľký úsmev Celá ja. Boli iné povinnosti. Aj medovníky som chcela piecť začať, aj som si v nedeľu ráno nad recept sadla, posedela som, aj kávu vypila, aj sa pozrela, že na jednu dávku by som všetko mala mať - na druhú mi múky bolo málo - a potom som sa ukľudnila, lebo ako som hľadala ten recept, tak som našla vykrajovačky - formičky, ktoré som ešte nepoužila a majú jesenný motív a rada by som použila len raz som nevedela, či tej los a líška a ježko má byť z cesta vanilkového, a či už naozaj je čas na medovníky. Tak som to rozdýchala a nechala tak a tešila sa navečer na návštevu.

Ako sa nachádzajú priatelia...

Človek sám seba nevytvára. Človek len objavuje, čo doňho bolo vložené. Že mi v hrudi bije srdce tuláka som objavila pradávno. V okamihoch nostalgie, smútku či prázdnoty ma to vždy hnalo von, na kopec a hlavne do vetra. Nájde sa tam aj túžba po dobrodružstve, guráž a rozhodne som za bláznovstvo! Ale niekde mi svieti STOPka. Napríklad v hore. Tam ma isto chce všetko zožrať. Každé zviera na mňa čaká, aby si zgustlo a hlavne medvede. Najviac ma všetci očakávajú v noci, takže tam s rešpektom nevstupujem (teda do minulého roku som nie), a preto som stále nažive. Chichocem sa

Zircon - This is a contributing Drupal Theme
Design by WeebPal.