Denník naničmamy

Tak znel oficiálny názov nášho tohtoročného vianočného gospelového a zároveň benefičného koncertu, ktorý sa konal minulú nedeľu. Môj prvý pred publikom v novom zbore, keďže minulý rok som v tomto období kvôli Michaelovi a jeho koncertom pauzovala.

Technika sa, našťastie, na poslednú chvíľu predsa len umúdrila, a tak sa nám podarilo širokému publiku nielen spríjemniť víkendový adventný večer, ale vďaka vystúpeniu sa na dobročinné účely vyzbieralo vyše 2200€.

Nejaký týžden dozadu sme mali možnosť zúčastniť sa zájazdu do Izraela. Súčasťou bola aj návšteva mesta Kána. Možno ste o tom počuli - Kána je miesto, kde Ježiš urobil prvý zázrak. Na svadbe premenil vodu na víno. Niektorí tvrdia, že to preto, elbo zobral na svadbu aj svojich učeníkov a tí sa údajne trochu viac zabávali. A tak bolo treba zachrániť situáciu Netuším, či to je pravda.

 ... odvtedy, čo ste sa modlili spolu so mnou ...

Ďakujem, že ste sa pridali, že ste boli v tých ťažkých časoch s nami... 

Mamka odišla, v danej chvíli, to bolo to najlepšie ...

Rozumom som si to zdôvodnila, len to dospievanie bez nej dlho bolelo, bolí ...

Vždy obdivujem dovolenkové fotografie, kde sú úzke uličky plné rôznych kvetináčov, a v nich rastliny všetkého druhu. Kvitnúce aj listové. Len tak voľne položené na ulici. Fascinuje ma to.

Nie je veľa dní, ktoré by som si pamätala tak, ako tento deň. Nielen dátum, ale presne si spomínam, čo sme robili. Presne si spomínam na ten okamih, keď sme v aute zachytili tú správu.

Prvý krát sme vtedy nechali malého, mal necelý rok, u svokrovcov a my sme išli pracovne do Banskej Bystrice. Cestou domou, už tesne pred zaparkovaním sme to začuli zo správ. Ešte sme tomu celkom neverili. Len ďalšia letecká katastrofa.

Pustili sme telku a začalo sa to valiť.

Nič už nebolo také, ako pred tým.

Všetko sa zmenilo.

Prečo by malo byť niečo jednoduché, keď nemusí. Rušný minulý týždeň vystriedalo iné zábavisko. A to som si myslela, že so školou bude viac pokoja, aspoň teoreticky. 

Už v nedeľu sa najmladšia deva  sťažovala na bolesť hrdla, Začala som hneď fázu kurírovania, už sa poznáme. Teplotu nemala, nejak sme dúfali, že to rozchodí, lebo pri histaminovej intolerancii sa vie hrdlo ozvať častejšie ..., tak šla v pondelok do školy.

Nie, nejdem písať o novej filmovej adaptácii tohto slávneho románu. Len som si požičala názov, lebo sadol ako ...., k dojmom, o ktoré by som sa rada podelila. 

Pri starších deťoch som akosi neriešila prespávanie kamarátov, spolužiakov, ani nejaké väčšie "párty" ... Mala som plný dom svojích detí, starostí cez hlavu a moji introverti, zas až také veľké spoločenské potreby nemali.

Presne o jednej som opúšťala na sladkých 6 týždňov školu, aby som o 17:30 nabalená batohmi vyrazila s Michaelom smer Slovensko. Napodiv sa neudialo tentokrát nič výnimočné. Ibaže som vedela, že nasledujúca noc bude zasa raz až príliš krátka. A jej podobné budú v podstate nasledovať ďalších cca. 14 dní.

Z dovolenky od severného Jadranu sme už cez týždeň doma. Boli sme len s dvoma mladšími deťmi. Tak postupne starším dvom referujem ako sme sa mali .... Neskutočne som ich pobavila jedným zo svojich dovolenkových excesov. 

Priznám sa, že melón som nekupovala snáď aj dva - tri roky. Dnes som ale dostala chuť prevelikú, tak som odskočila do najbližšieho supermarketu.

Prvý zážitok bol vydolovať melón z obrovskej krabice. Netuším, ako sa kupujú tie úplne naspodu. Lebo nechodia do obchodu iba samí basketbalisti, aby to dočiahli.

Toto je ten obchod, kde si musíte sami odvážiť, čo kupujete. Zvyčajne trochu bojujem s dotykovou obrazovkou a tak som bola šťastná, keď som to rýchlo zvážila a išla ku pokladni.