Denník naničmamy

Známa odišla na pár dní z domu. Doma má dvoch dospelých chlapov. Starší, teda manžel nevarí. Za to syn sa občas celkom úspešne chytá. Na prvé dva dni im nachystala do chladničky a zvyšok povedali, že sa o seba postarajú

Pri jednom telefonáte syn hovori: Mami, dnes sme mali francúzsky deň. Začala uvažovať, či sa nebodaj pustili do francúzskych zemiakov. Ale nie, bolo to prozaickejšie. Francúzska polievka a Parížsky šalát. A vlastne ešte možno aj na raňajky croissanty. 

Vďakyvzdanie je témou asi viac menej pre Ameriku a koniec jesene.

Napriek tomu ju dnes vytiahnem. Dôvod?

No tak sa nám krásne oteplilo, včerajšie slniečkovské lúče vylúdili nielen úsmev na mojej tvári, ale aj spálené ruky a nohy od prvého jarného slniečka, však kto by sa natieral nejakým krémom na opaľovanie - sme po zime tieto dobré maniere zabudli. Čo už .

Pekný to bol víkend. U nás taký pokojný. Naviac relatívne tichý, lebo sa nám pokazil televízor

Milujem jeseň. Presne tento úžasný čas, ako je práve teraz. Ranná hmla s prísľubom slnka. Presne pred 22 rokmi som bola v pôrodnici a bolo úplne rovnako.