Denník naničmamy

Konečne máme na dome internet a ja môžem ísť na naničmamu. Ako ste sa už dočítali postavili sme dom a na začiatku júla sme sa presťahovali. Po dvoch mesiacoch môžem konštatovať, že bývať na dome je úžasné. Pomaly nám aj ten Luník IX mizne z okolia domu. Chalani sa tiež adaptovali úplne bez problémov.

Je vás tu určite viac - hoci teraz - tak "z voleja" si viem spomenúť iba na dve - Niu a Amálku - ktoré odzajtra - podobne ako náš väčší a menší dorast - začínajú so školou.

Kde sa vzal, tu sa vzal, ... len tak si sám priplával. Nehľadala som ho, nepýtal si povolenie – vynoril sa z hlbín spomienok ako taká dávno zabudnutá morská potvora. Príbeh z čias stredoškolských. Príbeh o mne a mojej spolužiačke – no, aby sme neboli takí neosobní, nazvime ju Eulália.

Pomaly sa blíži.V hniezde nám ešte štebocú malé lastovičky,ale ostatné sú už prázdne.Každé ráno si všetky spolu posadajú na elektrické drôty,poštebocú,poklebetie a pomaly sa zberajú do teplých krajín.Takto sa zháňajú už asi týždeň.Snažila som sa ignorovať prichádzajúcu jeseň,ale už sa aj myšky snažia dostať do domov.K mojim svokrovcom sa už prvá prebila.A