Deti a výchova

A zasa mi prichádza na rozum historka s alkoholom, až je to divné vzhľadom na to, že u nás sa nejako nepilo a nepije. Ale bolo to pred Vianocami, snehu bolo veľa a aj zima bola riadna. Oco vybavil, ako každý rok, povolenie na jeden vianočný stromček, ktorý sme spolu šli vybrať do lesa. Ja som bola taký jeho chvostík a pomocník, tak ma vzal so sebou. Stromček sme vybrali, vypílili, doniesli, ale veru sme riadne premrzli. Tak ma oco poprosil, aby som navarila horúci čaj a jemu dala doňho trochu z babkinej domácej. Mala som tak desať-dvanásť rokov.

Moja dcéra raz po návrate z detskej oslavy vkráčala do obývačky s otázkou:
"Mamííí, čo je to sexovať?"

Tak som sa dala do vysvetľovania(manžel sa v bezpečnej vzdialenosti hihňal popod fúz )

Včera večer moja dcéra – 14 – chytila jeden zo zvláštnych záchvatov puberty, ktoré sa prejavujú rôznymi spôsobmi. Tentokrát nacvičovala, či vie múkať ako správna krava a jej „mú, mú, múúúúúú,“ sa nieslo večer obývačkou neutíchajúc a nekončiac. Tak som sa spýtala, či sa cíti ako krava. Odpoveď: „Možno, vlastne neviem, ale každý z nás je predsa nejaké zviera, aspoň mne sa ľudia na ne podobajú.“ A tak začal výsluch:„Čo som podľa teba ja?“ „ Noo, asi myšička, aj ja som myšička,“ zauvažovala, ale nakoniec som ja skončila ako líštička, prípadne vlk samotár a ona ako ovečka.

Milé nm,donedávna som sa tu objavovala ako manina37.ale s prichádzajúcim časom vianočným sa mi zachcelo trocha rozprávkovej romantiky a...čáry-máry-fuk...

Dnes náš 5 ročný Samko, keď prišiel zo škôlky sa chválil. U nás chodil Mikuláš (v škôlke). Ja som mu povedal, že som poslúchal. Mami, a vieš, že to bol Santa?

našla som zaujímavý článok o výchove detí - 20 pravidiel - niečo na tom bude http://ona.idnes.cz/vyuzijte-humor-delejte-ustupky-20-rad-jak-vychovava…

Tak pred 4-5 rokmi som sa musela zahrať na stolára, pretože synovi sa „ktovie prečo a nevie ako“ prelomila stredová lišta na posteli, spájajúca rám. Záhadu som potom náhodou rozlúštila, keď som sa zjavila nečakane doma z práce v normálnom čase a našla som svoje milé detičky na skrini, ako skáču skoky rovno na tú posteľ. Takže záhada vyriešená a záver – moje deti SÚ geneticky zaťažené, a ja sa modlím, aby to bola len mierna forma. Lebo keď si spomeniem, čo všetko sme povyvádzali my...

Doma máme taký zošit, do ktorého si píšeme krááásne výroky našich detí. Voláme ho bonzáčik. (budeme ho ukazovať frajerom a frajerkám, keď budú veľkí a nebudú poslúchať )

O niektoré z nich sa s vami podelím. Verím že vám zlepšia náladu

Najstaršia dcéra, keď mala 3 roky:
Lujza:"Ocko, poď so mnou!"

Skutočne s radosťou si spomínam na tie časy, keď som nakupovala pre svoju najskôr nenarodenú a potom narodenú dcéru rôzne krásne vecičky. Vošla som do obchodu, očami spravila prieskum a poďme na to – kúpim tieto žlté dupačky s kankalikovopindžovým vzorom a kankalinkovopindžovú košieľku so žltým vzorom, ponožtičky, čiapočky, kabátiky, body...