Duša na cestách

Dovolím si citovať Lydushu v komentároch o mojom Blogu o službách zákazníkom: nechapem potom preco tolko ludi uteka za pracou prave do irska ked tam v podstate vobec nie je dobre platena podla toho co tu pisete

Sedim v kancelarii a pozeram von oknom.. vonku tak nadherne snezi a ja som si prave osupala pomaranc.. citim tu vonu.. ako ked som bola mala a boli Vianoce.. len vtedy boli pomarance a len vtedy tak krasne a potichucku vonku padal sneh.. aj v kancli je teraz ticho, sme tu len traja a preberame sa po sviatkoch k zivotu.. ale ja mam len teraz pocit, ze je ZIMA.. znovu zahryznem do pomaranca a zadivam sa von.. vsade je bielo.. ake zvlastne, ked si predstavim, ze som v Italy..

Takúto rubriku my tu máme, snáď ste to všetci postrehli.
Človek sa do nej akosi automaticky zaregistruje, popíše pár viet o sebe a svojom malom svete... a zabudne - tak to bolo so mnou.

Keď narazím na nejaký zaujímavý článoček alebo názor a nick sa mi zdá neznámy, nazriem, kto to, čo to...

Pre všetky Naničmamy! Neprispievam veľmi do diskusií. Zato vždy si všetko prečítam od A do Z.Chcela by som sa poďakovať všetkým Naničmamám! Ste úplne Super!!! Stále ochotné pomôcť, poradiť, alebo len tak pokecať. Ďakujem vám všetkým! Prajem vám všetko najlepšie. jedna obyčajná Naničmama.

Dnes cestou do práce, brodiac sa kalužami, trkotajúc zimou, keď ani dáždnik ma neochránil pred premáčaním nohavíc mi myseľ presvietil jeden prežitý okamih spred niekoľkých rokov.
Je tomu 12rokov. V posledný októbrový deň ma prijali do nemocnice na gynekológiu. Bola som v 6. mesiaci a tvrdlo mi brucho. Doktor konštatoval, že sa otváram a je nutná nemocničná liečba.

.....a už som jej nestihla povedať nič!!!

Klop.
Klop.
Klop. Klop. Klop.
Čo to?
ČO to je?
Kto je?
Kto to je?
Niekto.
Niekto klope.
Klop.
Voľno!-kričí moja duša.
Voľno! Vojdi!
A či ma len skúšaš?
Vojdi...ak chceš.
Nemám nikdy zavreté.
Poď.
Už Ťa čakám.
Som tu vždy pre Teba.
Čakám a ....
Chcem Ťa egoisticky pre seba.
Čakám a viem,
že prídeš.
Prídeš vždy, keď Ťa potrebujem.

Neviem, asi som sa rozhodla napísať tento článok do "zlej kategórie", ale tá mi na to, čo Vám chcem povedať sedí najviac.
Nikto nemáme svoj život ľahký, možno ním sem tam preplávavame celkom bez následkov, inokedy potrebujeme, aby nás niekto potiahol a inokedy aby nám hodili záchranné koleso.