Duša na cestách

Dnes som sa dostala konecne do pozicie hrdej maminky.
S malym som mala ist k zubarovi. Nastiepil si zubok, a zacal sa mu tam robit kaz...
Strasne som sa bala a tak som si dala na cas. Pekne som mu rozpravala asi tyzden co ujo zubar urobi, nacvicovali sme si otvaranie veeeelkych ustociek.... a ja v duchu zapasnicke chmaty.

Tri sny o ktoré sa chcem s vami podeliť. Uvítam, ak mi ich niekto pomôže i vysvetliť.

Dnes sme sa chystali na kupko, ale počasie nás presvedčilo, že by to nebolo vhodné a to ma veľ

-- je nuda (povedia deti a puberťáci).
-- je veget (povedia dospelí).
-- je zle (povedia tí, ktorých práve privalil kameň).
-- je dobre (povedia zaľúbenci, čo si hľadia do očí).

Je to ako tíšina. Konáre stromov sa dohojdajú, rieka pomaly plynie a na zem si sadá súmrak. Operence čvirikajú a stále ešte nie su unavené.

Kamka,
pamatas si na Tvoj uzasny smiech na izbe c.301 v Avene? Tak aby si vedela, ten usmev Ti velmi pristal a ako by povedal moj mladsi synator-Tomas-naozaj Ti sedi
"Zeny su najkrajsie, ked sa smeju , zamracena tvar im nepristane "-Tomas Winkler, vlastnymi slovami

Milujem ten pocit, keď držím malú na rukách a ona si položí hlavu na moje rameno.
Milujem ten pocit, keď mám plnú lyžičku roztopenej čokolády na ceste do úst.
Milujem ten pocit, keď deti večer spia a ja mám 5 minút pre seba.

Milujem ten pocit...

(Je to krátke, viem, tri bodky sú na doplnenie pre ostatných)

Ahojte moje zlaté naničmaminy

Divíte sa, do akej rubriky som dala svoj príspevok????...Verte mi, že je na správnom mieste .
Moja duša bola naozaj posledny mesiac...skoro 2...na cestách.....
Ale poďme pekne po poriadku

Hneď ako sme sa vrátili z Aveny, tak som sa dostala do super švungu....a azstavila som sa až v piatok...teda skoro dnes....

Vcera bol taky zvlastny den… Rosa vie, ze oblubujem hudbu, ktora nema v sebe “tunc tunc”, ale skor tu, co ma melodiu.. a tak mi poslala tento prispevok .. milujem vaznu hudbu.. a ten chlapik je FAKT DOBRY… ked som v praci “tajne” pozerala video a pocuvala ten krasny hlas, videla tie skromne oci a prekvapene pohlady porotcov, po tele mi behali zimomriavky… clovek si povie, ze je to super, ze taky “normalny” a “obycajny” clovek dokaze navodit tie zvlastne pocity nas ostatnych..

Milé priateľky, dúfam že Vás tak môžem oslovovať. Myslím že som si tu prečítala veľmi veľa, všetky Vaše starosti ( nie je ich málo ) a hlavne Vaše radosti. Chcem Vám za túto stránku poďakovať, pretože mi veľakrát pomohla dívať sa na môj život z úplne inej perspektívy.