Keď už ozaj neviem čo so sebou, vybenem von na záhradu, do polí .... Alebo by som to určite aspoň mala urobiť .... Aj foťák k tomu pribaliť nie je zlý nápad. Len keď sa mi netrasú ruky, tak fúka vetrisko ... Nevadí jar je ozaj nádherná. U nás, je kvitnutie ešte len v počiatkoch ..., ružovú som v dosahu nenašla, len u susedov za plotom. Mala by som si posadiť nejakú magnóliu, však raz ... Keď ešte aj tie púpavy sú nádherné.
"Milujem" posuny času. V nedeľu, tak dôležitý deň, mi uberú hodinu. V pondelok, mám vstať o hodinu skôr. Pre mňa bolo obrovským problémom vytrepať sa z postele, aj bez posunu času. Inak nerozumiem prečo ho ešte nezrušili.
Koncom zimy u mňa vždy preteká pohár s akútnou potrebou aspoň na malú chvíľu utiecť od krás každodennej reality. Tentoraz to bolo o to výraznejšie, že posledný polrok, bolo u nás "dobrodružstva" až nadmieru.
Ako sa mi dnes nechcelo vytrepať z postele. Niežeby som mala na výber, devu bolo treba do školy vypraviť. Mrazivému slniečku sa však podaril zázrak, vytiahnuť ma dokonca na rannú prechádzku. A to som ozaj statočne odolávala, nedalo sa. Predo mnou bol úplne iný svet ako ten včera. Tentokrát bola hmla pod nami.
... taká poskromná. Trochu primrzlo, krajinu pocukroval sniežik a hneď je to veselšie. Aj keď po rúškom hmly, neodolala som a "vybehla" sa po ránu prevetrať. Ako na rovinu sneh sa za šera veľmi ťažko fotí.
Druhý týždeň sa u nás drží skromná snehová prikrývka. Vylákala som naše mačacie krásky, aby mi trochu zapózovali. Snáď vás poteší pohľad na naše šelmy divoké.