Ja mama

Ahoj Kami ,neuvažovala si niekedy nad vytvorením inzercie v Nanič mame?Momentálne už dlhšiu dobu zháňam detské veci na leto pre 3 ročného chlapca také na von,u nás v sekáči majú vačšinou na dievčatá a ked ide malý s tatinom do garáže a pomáha mu opravovať auto alebo motorku tak nestíham prať.

Nestáva sa mi tak často,aby som bola takto neskoro hore,pre mňa je to skutočne neskoro,ale dnešný prežitý zážitok mi nedovolí zaspať.Doobeda bolo fajn,bola som s kamoškou a našimi+ drobcami na ceste rozprávkovým lesom,a jeden by si myslel,že zážitkou už bolo dosť.Ale to som ešte netušila,čo ma čaká poobede.Boli sme gratulovať mojej babičke,ktorá oslavovala krá

Tak tu tak sedím a som smutná z toho, aká som nanič mama.
Malý je od začiatku týždňa dosť citlivý, potrebuje viac pozornosti a fyzického kontaktu a dnes som to nezvládla. Fakt som bola večer na neho protivná a on vlastne len potreboval pri sebe svoju mamu. Len sa čudujem, že sme sa nepohádali s drahým, ako máme vo zvyku...aspoň jedno plus. :-/

Zdravím vás babuľky. Prosím vás o radu, mám doma dvoch pacientov, jeden má črevnú chrípku-manžel a druhý angínu-dcérka. Poviete si je tam toho, ale keďže som tehotná (17 tt) nerada by som jednu alebo druhú chorobu dostala. Tak vás prosím, poraďte mi ako sa chrániť (okrem ovocia-zeleniny skončia vo WC a zbalenia si kufrov ). Ďakujem Deedee

Možno si pamätáte na pár debát so Svetlanou... V jednej mi dala tip na knihu Barry Neil Kaufman-Son Rise:Zázrak pokračuje.Tak som prečítala, konečne, že? Sľúbila som, a tak môj pohľad...

Ako som si nedávno čítala, dočítala som sa aj takéto. V skratke- autorka, zrejme podľa svojich skúseností, rozdeľuje mamy s malými deťmi takto:
tie, čo ostávajú na MD 3 roky a odsudzujú,ohovárajú a vedú vojnu s tými, ktoré idú pracovať

Nič pozitívne.Skrachovaná firma, peniažky v nedobytných pohľadávkach a nároky na vedenie domácnosti - čo budem hovoriť.Doma dve decká (16r.a 1,5r.) a my musíme obaja odísť zarobiť do zahraničia.Baby,mám neuveriteľný strach...ako zvládne babička moje dve ratolesti, či ma bude malý poznať, keď sa vrátim, čo ak budú niečo potrebovať od mamy....Dievčatá,VEĽMI,VEĽMI sa bojím.Termín odchodu sa blíži a ja mám obrovský strach.Prac zmluvu máme na 1 rok,4 týždne dovolenky-to je veľmi málo,aj keď Švajčiarsko nieje až tak ďaleko.Ak máte niekto skúsenost

Asi pred dvoma týždňami bola u mňa na návšteve sestra. Býva asi 60 km od nás, ale vďaka rôznym okolnostiach (väčšinou sú to večne choré deti, raz moje, potom jej...) sa nestretávame veľmi často. Ľúbime sa a sme si veľmi blízke. A veľmi rozdielne. Uvedomila som si to, keď od nás odišla a ja som rozmýšľala nad niektorými jej slovami. Nie vo všetkom s ňou totiž súhlasím. Ale zároveň nehovorím, že jedna z nás je lepšia, alebo horšia!
Ja som mladšia o tri roky a jeden deň. Ja som včený optimista, snažím sa vo všetkom zlom nájsť niečo dobré, niekedy to možno hraničí až s naivitou. Som až príliš citlivá, skromná, pokorná, neambiciózna. Neznášam hádky, nedorozumenia a ak mám niekomu rozkazovať alebo organizovať...to radšej nájdem iné riešenie. Voľakedy som o sebe počúvala, že som flegmatik. Som pohodlná. Moja sestra je tiež veľmi citlivá, ale trošku inak (hlavne na svoju osobu), je veľmi dravá, prísna. Na svoje deti, ale aj na seba (mne sa zdá, že tým terorizuje sama seba). Pesimista. Náročná. Opäť- na seba, aj svoje deti. Keď si niečo zaumieni, určite ide za tým a dosiahne to.

Už som tu hodila zopár zážitkov zo svojich stretnutí s jednou veľmi charizmatickou dámou, psychologičkou a psychoanalytičkou PhDr. Evou Reichelovou, ku ktorej chodievam dobíjať svoju životnú energiu. Možno aj vás bude zaujímať zopár stručných myšlienok, ku ktorým spolu dospejeme.

Neviem dievčatá, či aj vo vašej hlave pobehujú démoni a radia vám jeden cez druhého. "Toto je blbosť, len mrhanie času, nepodstatná somarina! Nemôžeš len tak nečinne sedieť a bavkať sa! Teraz je dôležité urobiť toto! Mala by si ..." V mojej hlavičke je takýchto nespokojníkov neúrekom, či už konkrétne formulujú svoje myšlienky, alebo len v podvedomí vyvolávajú nepokoj alebo pocit viny. Nedajú sa utíšiť hneď, ani všetci naraz. Ale za pokus to stojí.

Alexandra by si rada vymenila skúsenosti s ostatnými babami o vzťahu mama a dcéra. Myslím si, že je to naozaj zaujímavá téma, hodná diskusie.
Už som tu opísala svoj vzťah s mojou staršou krásavicou v článku Môj obraz v zrkadle, tak len krátko zhrniem. My dve sme spolu bojovali od narodenia, možno to bolo tým, že sa narodila maličká 1,9kg a na to sa nabaľovali problémy, alebo aj tým, že bola živé búrlivé striebro. Časom odkukala odo mňa všetky zlozvyky, napr.vrieskanie, trieskanie dverami, dirigovanie mladších súrodencov ...