Ja mama

Zdravím vás babuľky. Prosím vás o radu, mám doma dvoch pacientov, jeden má črevnú chrípku-manžel a druhý angínu-dcérka. Poviete si je tam toho, ale keďže som tehotná (17 tt) nerada by som jednu alebo druhú chorobu dostala.

Možno si pamätáte na pár debát so Svetlanou... V jednej mi dala tip na knihu Barry Neil Kaufman-Son Rise:Zázrak pokračuje.Tak som prečítala, konečne, že? Sľúbila som, a tak môj pohľad...

Ako som si nedávno čítala, dočítala som sa aj takéto. V skratke- autorka, zrejme podľa svojich skúseností, rozdeľuje mamy s malými deťmi takto:
tie, čo ostávajú na MD 3 roky a odsudzujú,ohovárajú a vedú vojnu s tými, ktoré idú pracovať

Nič pozitívne.Skrachovaná firma, peniažky v nedobytných pohľadávkach a nároky na vedenie domácnosti - čo budem hovoriť.Doma dve decká (16r.a 1,5r.) a my musíme obaja odísť zarobiť do zahraničia.Baby,mám neuveriteľný strach...ako zvládne babička moje dve ratolesti, či ma bude malý poznať, keď sa vrátim, čo ak budú niečo potrebovať od mamy....Dievčatá,VEĽMI,VEĽMI sa bojím.Termín odchodu sa blíži a ja mám obrovský strach.Prac zmluvu máme na 1 rok,4 týždne dovolenky-to je veľmi málo,aj keď Švajčiarsko nieje až tak ďaleko.Ak máte niekto skúsenost

Asi pred dvoma týždňami bola u mňa na návšteve sestra. Býva asi 60 km od nás, ale vďaka rôznym okolnostiach (väčšinou sú to večne choré deti, raz moje, potom jej...) sa nestretávame veľmi často. Ľúbime sa a sme si veľmi blízke. A veľmi rozdielne. Uvedomila som si to, keď od nás odišla a ja som rozmýšľala nad niektorými jej slovami. Nie vo všetkom s ňou totiž súhlasím. Ale zároveň nehovorím, že jedna z nás je lepšia, alebo horšia!
Ja som mladšia o tri roky a jeden deň. Ja som včený optimista, snažím sa vo všetkom zlom nájsť niečo dobré, niekedy to možno hraničí až s naivitou. Som až príliš citlivá, skromná, pokorná, neambiciózna. Neznášam hádky, nedorozumenia a ak mám niekomu rozkazovať alebo organizovať...to radšej nájdem iné riešenie. Voľakedy som o sebe počúvala, že som flegmatik. Som pohodlná. Moja sestra je tiež veľmi citlivá, ale trošku inak (hlavne na svoju osobu), je veľmi dravá, prísna. Na svoje deti, ale aj na seba (mne sa zdá, že tým terorizuje sama seba). Pesimista. Náročná. Opäť- na seba, aj svoje deti. Keď si niečo zaumieni, určite ide za tým a dosiahne to.

Už som tu hodila zopár zážitkov zo svojich stretnutí s jednou veľmi charizmatickou dámou, psychologičkou a psychoanalytičkou PhDr. Evou Reichelovou, ku ktorej chodievam dobíjať svoju životnú energiu. Možno aj vás bude zaujímať zopár stručných myšlienok, ku ktorým spolu dospejeme.

Neviem dievčatá, či aj vo vašej hlave pobehujú démoni a radia vám jeden cez druhého. "Toto je blbosť, len mrhanie času, nepodstatná somarina! Nemôžeš len tak nečinne sedieť a bavkať sa! Teraz je dôležité urobiť toto! Mala by si ..." V mojej hlavičke je takýchto nespokojníkov neúrekom, či už konkrétne formulujú svoje myšlienky, alebo len v podvedomí vyvolávajú nepokoj alebo pocit viny. Nedajú sa utíšiť hneď, ani všetci naraz. Ale za pokus to stojí.

Alexandra by si rada vymenila skúsenosti s ostatnými babami o vzťahu mama a dcéra. Myslím si, že je to naozaj zaujímavá téma, hodná diskusie.
Už som tu opísala svoj vzťah s mojou staršou krásavicou v článku Môj obraz v zrkadle, tak len krátko zhrniem. My dve sme spolu bojovali od narodenia, možno to bolo tým, že sa narodila maličká 1,9kg a na to sa nabaľovali problémy, alebo aj tým, že bola živé búrlivé striebro. Časom odkukala odo mňa všetky zlozvyky, napr.vrieskanie, trieskanie dverami, dirigovanie mladších súrodencov ...

Na zavŕšenie môjho romantického obdobia (po dlhom čase si vychutnávam romantické knižky), som si dnes pozrela kultový film Samotár zo Seattlu. Zaujala má však jedna trochu prozaickejšia myšlienka, keď hlavný hrdina spomína ako jeho manželka okrem iných úžasných vecí, vytvorila pre neho domov, skutočný domov plný lásky, nehy, pokoja ...

Mňa pri tejto predstave chytá panika, lebo ja mám pocit, že nič príjemné nevytváram, skôr som najväčšou rušiteľkou kľudnej rodinnej atmosféry. Kričím, vrieskam, ziapem, keď ma vytočí drahý, deti, maličkú naháňam s kašou po celej kuchyni ..., no jednoducho skoro vždy. Namiesto aby toho aby sme mali doma oázu pokoja, darí sa mi vytvoriť šalený dom. Inak netuším ako som k tomu dospela, u nás doma sa nekričalo. Moja mama skôr nerozprávala ak nastal problém.

Pozitíva materskej dovolenky
Všetky tušíme, že názov „materská dovolenka“ vymyslel niekto s čiernym zmyslom pre humor, kto na dovolenky chodí zriedkavo alebo vôbec (veľmi pravdepodobne mužského rodu). Ale namiesto sťažovania sa, koľko toho máme na tej dovolenke veľa, poďme sa pre zmenu venovať jej výhodám:
1. Zlepšenie postavy. Tiež ste si neboli minimálne rok zacvičiť? Načo aj? Bábätko predsa krásne nahradí činky a vyformuje naše bicepsy. Najlepšie na tomto tréningovom programe je postupné zvyšovanie záťaže. Začínate s 3 kilami a pridávate si každý deň 20 – 30 gramov (verte, že takýto precízny tréningový program nenájdete v žiadnom fitnesscentre!)

Prajem pekné sviatky! Ak sa Vám páči kresba mojej malej, zahlasujte prosím...dík!
Veselá darčeková jedlička, Emka Markovičová, 4 roky