Alexandra by si rada vymenila skúsenosti s ostatnými babami o vzťahu mama a dcéra. Myslím si, že je to naozaj zaujímavá téma, hodná diskusie.
Už som tu opísala svoj vzťah s mojou staršou krásavicou v článku Môj obraz v zrkadle, tak len krátko zhrniem. My dve sme spolu bojovali od narodenia, možno to bolo tým, že sa narodila maličká 1,9kg a na to sa nabaľovali problémy, alebo aj tým, že bola živé búrlivé striebro. Časom odkukala odo mňa všetky zlozvyky, napr.vrieskanie, trieskanie dverami, dirigovanie mladších súrodencov ...
Na zavŕšenie môjho romantického obdobia (po dlhom čase si vychutnávam romantické knižky), som si dnes pozrela kultový film Samotár zo Seattlu. Zaujala má však jedna trochu prozaickejšia myšlienka, keď hlavný hrdina spomína ako jeho manželka okrem iných úžasných vecí, vytvorila pre neho domov, skutočný domov plný lásky, nehy, pokoja ...
Mňa pri tejto predstave chytá panika, lebo ja mám pocit, že nič príjemné nevytváram, skôr som najväčšou rušiteľkou kľudnej rodinnej atmosféry. Kričím, vrieskam, ziapem, keď ma vytočí drahý, deti, maličkú naháňam s kašou po celej kuchyni ..., no jednoducho skoro vždy. Namiesto aby toho aby sme mali doma oázu pokoja, darí sa mi vytvoriť šalený dom. Inak netuším ako som k tomu dospela, u nás doma sa nekričalo. Moja mama skôr nerozprávala ak nastal problém.
Pozitíva materskej dovolenky
Všetky tušíme, že názov „materská dovolenka“ vymyslel niekto s čiernym zmyslom pre humor, kto na dovolenky chodí zriedkavo alebo vôbec (veľmi pravdepodobne mužského rodu). Ale namiesto sťažovania sa, koľko toho máme na tej dovolenke veľa, poďme sa pre zmenu venovať jej výhodám:
1. Zlepšenie postavy. Tiež ste si neboli minimálne rok zacvičiť? Načo aj? Bábätko predsa krásne nahradí činky a vyformuje naše bicepsy. Najlepšie na tomto tréningovom programe je postupné zvyšovanie záťaže. Začínate s 3 kilami a pridávate si každý deň 20 – 30 gramov (verte, že takýto precízny tréningový program nenájdete v žiadnom fitnesscentre!)
Ahojte, chodím Vás tu čítať a veľmi Vás obdivujem
S manželom skúšame druhé dieťa a nedarí sa nám naša dcéra už má 7r. a súrodenec nikde, je pravda že druhé skúšame s toho len dva roky ale už sa liečim na endokrinologii na gynekologiu chodím ako na klavír beriem podporné lieky a vitamíny a nič:-/
Dcérku som mala na sekciu. Bojím sa že čím väčší rozdiel medzi súrodencami tak tým väčšie problémy
Máte niektorá skúsenosti s otehotnením po cisárskom alebo keď sa proste nedarí a aky rozdiel medzi súrodencami je taký akurát.
Mám pocit že my sme ten správny čas už prešvyhli ale dúfam už len kvôli dcérke ktorá má Downov syndrom a veľmi by sa jej zišiel detský vzor že aj nám bude pridelené jedno zdravé bábo.
Práve som si prečítala príspevok Alie k diléme Hanumanky a Malinky. Je v ňom veľa zaujímavých myšlienok a vložim ho aj do najbližšieho komentára.
1. Nič nás nepripraví na príchod prvého dieťaťa a tobôž, keď k nemu pribudne druhé...
2. Unavené a uštvané dennodenným bojom o prežitie, alebo zúfalou snahou o výchovu detí a uspokojenie potrieb ostatných členov domácnosti, vystrájame občas veci o ktorých by sa nám ani nesnívalo.
3. Milujeme múdre reči našich chlapov, že prečo vrieskame ... a vnášame napätie do rodinných vzťahov, hlavne, keď oni sa len občas priblížia k naším nespratníkom.
Kamka už vložila fotogalériu svadobných fotiek, čo tak si zaspomínať na svoj svadobný deň? Kedy ste si povedali, že je ten správny čas, alebo už dieťatko bolo na ceste a tak sa to urýchlilo? Koľko ste sa predtým poznali?
Dievčatá mávate ten pocit, že sa naháňate od rána do rána, absolútne nič nespravíte a ste pri tom unavené ako ťažné kone? Ja v tomto štádiu ešte krásne priberám, lebo jediné čo stiham zjesť je sladké.
Nezastavím sa celý deň, pri štyroch deťoch zvládam len to naozaj najnutnejšie. Ja sa prevažne neefektívne motám a presúvam z miesta na miesto. Neviem sa dostať k raňajkám, k obedu (dnes manžel varil špagety pre istotu sám)..., k vysávaniu, odloženiu prádla, k nahádzaniu riadu do umývačky (po ôsmej odmietam.) A to nechodím do práce a nemusím mať dom tip-top, aj manžel už začína viac pomáhať, skôr sa stmieva a von sa už nedá robiť..
Ahoj Zuzi,musím sa ti takto ozvať, lebo žiaľ nemám čas momentálne úplne na nič. V práci som vyťažená na 110%, kolegyňka išla na materskú. Doma makám ešte aj na stavbe. Som celá dolámaná
rozhadzovali sme hlinu a makadam do zdvihnutých základov. Ledva sa hnem. Takže sa ospravedlňujem, že sme sa nedostali k tej matike, keď sme sa dohodli. Momentálne sa učia učivo čo synak ovláda, tak Vás nebudem zaťažovať. Ak budete takí láskaví, tak by som sa ti ozvala, ak to bude aktuálne. Chvalabohu sme včera zaliali deku. Tak čakáme majstrov od pondelka staviame. Ak sa mi podarí pošlem foto.
Paulínka tu spomenula, že funguje s dvojčatami-14 mesační chlapci a dvoma staršími slečnami a s dosť náročným manželom za pomoci opatrovateľky na pár hodín denne. Monika spomínala, že jej manžel niekdy dávno vypomáhal s dvoma chlapcami a sama by si vedela predstaviť takú pomoc.
Ja pomoc opatrovateľky, alebo pomocnice v domácnosti rozoberám na teoretickej úrovni dosť dlho. Lebo naozaj domácnosť nezvládam skoro vôbec a varenie je veľmi podobné. Úplne by stačilo, keby sa mi niekto s Tinkou vyhral dve hodinky aby som mohla zredukovať bordel. Neviem či by som nabrala odvahu aby mi niekto s tým neporiadkom pomohol, veľmi sa zaň hanbín, ale upratovanie pri štyroch deťoch nezvládam, ja s ním mám totiž to problém aj bez detí. Kde však nájsť vhodnú osobu, ktorej bez obáv zverím svoje dieťa, prípadne úžasný chaos v dome, aby to potom nerozoberalo pol dediny, okrem iného. Žijeme tu dva roky a poznám len veľmi málo ľudí.
naša dcéra už má 7r. a súrodenec nikde, je pravda že druhé skúšame s toho len dva roky ale už sa liečim na endokrinologii na gynekologiu chodím ako na klavír beriem podporné lieky a vitamíny a nič:-/
