Informácie stále chýbajú...ako je možné že internet je plný informácii ale stále nedostávate odpovede na vaše otázky!
Dotýkať sa, hladkať, hýbať s nehybnými končatinami, rozprávať jednoduché slová, podkladať nehybné kĺby, polohovať, stimulovať každý kúsok tela...nech si mozog spomenie že má aj druhú ruku, aj druhú nohu...
...je tomu len pár hodín čo sanitka odviezla človeka s podozrením na mozgový infarkt.Je to už pár hodín a telefonát bol stále nič nevraviaci - ráno doneste veci...v najbližších hodinách sa uvidí...je to pár hodín ale vy si spomeniete na všetky osudy v okolí, na všetky mozgové infarkty a porovnávate a áno, ten sa normálne pohybuje, áno, tá chodí s paličkou...no hej, ten ale zomrel asi po troch dňoch...hmm...tá pani je v ústave už dva roky, nepohne sa, už zomiera... Až neskôr človek príde na to že porovnávanie je len hľadanie svetlých bodov - on to dokázal, musí aj tento!
Pôjdem svojou cestou - vpred. Som silná. Ja to dokážem, ja všetkým ukážem. Nebudem ako iní. Moja sloboda, krídla, robím si čo chcem. Žijem len raz. Neotáčam sa späť. Netreba sa držať minulosti, rodiny. Spútava, spomaľuje.
Ach! Našla som ho. Rozumie mi. Berie ma takú, aká som.... chcem auto! dom! záľuby! A peniaze? Budú... zoženú sa...
Zastať? Že idem rýchlo? Že idem strmo hore? Ja stíham, ja to dám, ja stačím, mám paru... voľnosť, robím si, čo sa mi páči - DNES! Existujem JA a DNES!
Ako sa cíti podvádzaná žena? Reagujem vlastným postrehom na príbehy Vierky a komentáre k nim.
Cíti sa hrozne. Zvlášť keď sa dodatočne dozvie, že všetci vedeli , len ona nie...
Cíti sa potupená, sklamaná, pošpinená, bezcenná , naštvaná, smutná , zúfala, bezmocná , šokovaná a nemôže tomu uveriť. Nedokáže spracovať to , že je to naozaj pravda a už vôbec si nevie predstaviť ako bude žiť ďalej.
Dievcata, chcem vas vsetky poprosit, ak mate trochu energie a casu poslat pozitivnu myslienku mojim smerom, budem vam vdacna. Nebudem sa rozpisovat co sa deje, ale je to horsie ako zle. Len, aby ste sa nezlakli, nie je to choroba, ale osobny zivot ....
Dievčatá moc vás prosím držte palce a modlite sa za môjho synovca Miška, čaká ho ďalšia náročná operácia mozgu. Už sa zdalo, že je všetko na dobrej ceste, ale jeho lebečná kosť sa neujala, krváca a má silnú infekciu, idú mu ju odoperovať a dostane umelú časť lebky. Sme z toho všetci v šoku a zaskočení, ale verím, že je v dobrých rukách a všetko dobre dopadne. Myslite na nás prosím.
Ženy sú odjakživa vnímané ako slabšie pohlavie. Síce v dnešnej dobe emancipácie a rodovej rovnosti by sme o tomto vyjadrení mohli polemizovať, stále by sa dalo zhrnúť, že ich fyzická sila sa bežne nerovná tej mužskej. Aj preto sú možno oveľa častejšie obeťami rôznych násilných a sexuálnych útokov. Prečo sa však nebránia? Prečo o tom nehovoria? Môžu si za to samé? Akoby toho nebolo dosť, niekedy sa im po tom všetkom nedostane potrebnej podpory, ale iba ďalších výčitiek a pochybností o tom, či sú v tom ozaj iba nevinne.
Nebudem sa rozpisovat co sa deje, ale je to horsie ako zle. Len, aby ste sa nezlakli, nie je to choroba, ale osobny zivot ....
