Stalo sa to každému z nás. Pochybili sme, pošmykli sme sa, niekomu sme „ublížili", proste spravili sme niečo, čo nás neskôr vnútorne bolelo. Skutok, ktorý nám dokonale prebral svedomie, oživil v nás slabocha aj zviera. Udalosť, ktorá nám nedala spať, dohnala nás k hrane priepasti, či sa priznať, mlčať, vyplakať, vykričať, vyspovedať, posťažovať, pravdou všetko doterajšie zbúrať alebo zamlčať, prestať riešiť, nejakou okľukou to hodiť za hlavu, nech si to ukradne čas.
Sme obyčajní omylní ľudia, čo v preklade znamená, že všetci sme zázrační, originálni, jeden pre druhého takí prepotrební. Sme fyzické predĺženie Boha, no vďaka tomu, že sa nachádzame v tele, sme nedokonalí. Nesnažme sa teda o dokonalosť. V tomto smere neexistuje. Iba sa ňou trestáme, ničíme sa, škodíme si. Tým však nemyslím nechať všetko tak!
pan boh udelil nasim detom takuto mensiu prekazku pretoze ste skutocne silne zeny a viete sa s tym popasovat ako skutocne levice. 
ine zeny by sa mozno zosypali.
