Ľudské osudy

Čítajúc Zuzankinu tému a smer, akým sa v nej debata rozbehla, zachvátili ma spomienky...
Predtým, ako som spoznala môjho manžela, prežila som trojročný vzťah s človekom, volajme ho M. Prečo som do toho vzťahu šla... nuž, bola som zranená, sebavedomie v háji, chcela som byť ľúbená... Isteže, úplne nevhodné dôvody, moja vtedajšia optika však bola celkovo svojrázna...

Dnes sme mali grilovačku u rodičov... Zišla sa tam sestrina rodina, ja so synom a samozrejme, naši rodičia.. Preberali sa hlavne deti, ako asi v každej rodine a na každom rodinnom stretnutí. Potom som na pretras prišla ja – ako asi na každom rodinnom stretnutí... Ako to sama s malým zvládam, ako som ho mohla tak celkom v pohode vychovať, ako vlastne žijem... A samozrejme, opakovaná lož – ktorá sa možno raz naozaj stane pravdou – raz príde ten, ktorý si ťa zaslúži...

Asi sa potrebujem,len vypísať.Pred rokom mi zomrela mama.Bola na operácii kolena a dostala embóliu a zničoho nič,žena plná energie/viac ako ja/zomrela.Ja pracujem doma,mama chodila každý deň ku nám/máme rod.dom/Nemám kamarátku,bola ňou mama.Ešte mám brata,ktorý je slobodný 48r.má syna 14 ročného a s partnerkou nikdy nežil.Brat býval 50 metrov od mamy,chodil k nej na stravu,prala mu ,upratovala.Asi rok pred maminou smrťou mal brat mozgovú príhodu.Ostal doma ,začal sa opúšťať.Mama mala vždy naňho slabosť a hlavne ju nepočúval.Pil,lieky bral nepravidelne,preto mal aj tú porážku.Po maminej smrt

Viem, ze sa hovori, BLAZNIVY APRIL, ale myslela som, ze sa to tyka len pocasia... Prisla som k zaveru, ze bud je blaznivy ten april, alebo ja. Ved posudte sami...

ja viem, na počasie sme v posledných dňoch zanadávali si aj tu, na naničmame viac ako dosť.

Tak veľmi chcela napísať nejaký príbeh, ale múza žiadna.
Sedela a písala a mazala a tak dokola. Moc depresívne, moc smutné, o ničom...
Pozrela okolo seba, po schodoch sa štveralo najmladšie hore za svojim rýchlym bratom.
Ako to ubehlo...
„ Mami daj mi prosím kľúče od auta, idem za kámošmi.“
Pozrela na svojho najstaršieho. Fešák chalan je to, pomyslela si s hrdosťou.

Trapim sa uz s tym skoro 3 roky, ale ale chodim k psychiatrovi a beriem lieky. Pomahami chodenie do DSS Samaria denne centrum od pondelka do piatka a vikendy su pre mna tazke, alebo volne dni. Mám rada ručne prace. Rada si sadnem niekam na kavicku alebo tak.
Rada kecam a kecam rada aj cez internet som zistila, že cez internet. hi

http://nanicmama.sme.sk/node/40922

Dnes je to presne rok, čo našu rodinu postretla závažná udalosť.
Dnes je to presne rok, čo náš Kubko dostal obrovskú lekciu a zároveň neuveriteľnú šancu od života. Následky si síce ponesie celý život, ale stal sa vlastne zázrak.