Ľudské osudy

Ja asi ani nepotrebujem nejakú radu. Mnohé vyriešil čas. A ja až po dlhých rokoch vidím, že to, čo sa vtedy javilo z môjho pohľadu ako veľká nespravodlivosť, to je vlastne dnes moja výhra. Aj keď ktovie, ako sa to celé ešte zvrtne.

Je to skoro 25 rokov dozadu. Bola som mladá a odvážna. A bez chlapa. Keď začal okolo mňa krúžiť úspešný ženáč, nejak sa mi zatemnil zrak. Bola som v osmom nebi. Lietala som. Niekto, komu stojím za pozornosť. Lichotilo mi to. Poznávala som to, o čom som dovtedy len tušíla. Výborný milenec äto som si myslela vtedy).

Chcem sa s vami podeliť. Podeliť o to, čo je v živote nedefinovateľné, nehmotné a predsa najdôležitejšie a najkrajšie....nuž, ani neviem, či som sa správne vyjadrila...

Vypadla z nejakej starej knihy. Obyčajná pohľadnica mesta Holíč.

Rozmýšľam, ale neviem si spomenúť na nikoho, kto by bol z Holíča. Na druhej strane moja adresa  a text: "Pozdrav zo svojho rodného kraja zasiela Vlado. Ps. Ďakujem za pieseň"

Nebudem písať o tomto roku, keďže neviem čo ma čaká a neminie. Ale o roku 2008, ktorý mi kamarátka pripomenula príspevkom na facebooku.

Silvester ako aj nový rok som vtedy privítala so seknutým krkom /stres z práce a daň za vedúcu pozíciu, naschvály od podriadenej, s manželom nový začiatok/ a pod srdcom moje malé dievčatko. Nevedela som čo skôr vybaviť, zariadiť, nervózna a paralyzovaná z krku... učila som sa spomaliť.

Fascinujú ma príbehy ľudí z minulosti. Často spomínam na svoju babku, tá bola taká dedinská kronikárka. Pamätala si všetko a všetkých :) Po rokoch na to spomínam a ľutujem, že som nepočúvala lepšie. A častejšie.

Je pre mňa napríklad fascinujúce, keď si uvedomím, že ľudia, ktorí mali koľkokrát len 4 ľudové sa vybrali do Ameriky. Znamenalo to vybrať sa z malej dedinky do nejakého mesta. Odtiaľ do Nemecka. Ani netuším, ako , asi vlakmi. No a nakoniec museli zaobstarať šífkartu, vybaviť zrejme aj víza alebo nejaké povolenie. Nalodiť sa na správnu loď.  A nestratili sa ani tam.

Milujem keď niekto alebo niečo - človek, zážitok, pocit, keď niekto alebo niečo smrdí človečinou.

Toho, nie dobrého, sme už pri vybavovačkách, lekároch, zažili vskutku dosť a písala som o tom...o čom som však ešte nenapísala - keď sú ľudia ľuďmi...

Sú to len okamihy, možno minúty ale to teplo v človeku ostane veľmi dlho...

Keď ostane človek po mozgovej príhode nechodiaci s úplnou stratou reči, všetky "vybavovačky" preberá za neho príbuzný.Po prepustení z nemocnice dostane pacient lieky na tri dni.Keďže netušíte ako dlho bude trvať obehať všetkých doktorov, začnete s tým hneď...

Všeobecný lekár:

deň 1

- dobrý deň, otca prepustili z nemocnice, potrebujeme napísať lieky a plienky, mohli by ste prosím vás?

- už je veľa hodín, ešte traja ľudia sú pred vami, dnes to už nestihneme.Príďte zajtra.

- môžete prosím vás napísať aspoň plienky?Tie potrebuje hneď.Lieky máme na tri dni.