My, skoro dokonalé

Ja viem, že tento blog by asi hocikde neprešiel. Ani na modrom koníkovi by asi nenašiel veľa pochopenia. Viem, že to nie je o mame, ale je to o žene. Viem, že tu ma vypočujú a pochopia.

Lebo povedzme si na rovinu - deti sme už dávno porodili, odplienkovali sa, odbatolili, majú úspešne za sebou základnú školu a možno ani sa nám to nebude chcieť priznať - viac menej sú to naši spoluvoliči a my dámy - my sme už teda definitívne dospeli.

Teda, aspoň ja určite.

Ani neviem ako, a uvedomila som si, že niektoré preventívne opatrenia sa začnú stávať nevyhnutnými.

Mávam často dosť živé sny. Niekedy sú to úplne nereálne blbosti, niekedy je to hodné scenára filmu. A občas je to veľmi blízke reálu.

Dopriali sme si predĺžený víkend v Brne. V noci zo soboty na nedeľu sa mi snívalo, že sme s bývalým kolegom, vlastne s celou partiou niekam šli. A tomuto konkrétnemu kolegovi prišlo zle. Zmodrel a tak som mu dávala vo sne masáž srdca. Iba masáž. A teda nevedela som, ako zistiť, či to pomáha, či masírovať, či zisťovať pulz.

Ďalej už neviem, zobudila som sa.

Poznáte staré dobré - "Šaty robia človeka". Čo si fakt pod tým predstaviť?

Každý utorok sa na hodine slovenčiny stretávam so svojou ukrajinskou priateľkou Innou. Teoreticky by sme sa mali  venovať slovenčine .... Často však skončíme pri rozhovoroch, keď sa jazyk stáva nepodstatným. Ale  aspoň ja rozprávam po slovensky, Inna po rusky. Je z Charkova, kde 95 % obyvateľstva rozprávalo rusky. Ak mi nerozumie pomáha prekladač na mobile. Je to však hlavne o slovičkách, lebo inak si rozumieme skvele. Ozaj sme sa našli. 

Pohľad na niektoré bežné veci môže byť niekedy veľmi prekvapujúci. Minule sme niečo pozerali (vlastne počúvali) v telke. Ani neviem, aký to bol presne program. Hovorilo sa o vynálezoch.

Občas s mladšou devou skončíme pri "čavargovaní" po obchodnom centre. Raz jej chýba nejaký kúsok do šatníka, občas niečo mne. Myslím, že si to obe užívame, aspoň dúfam. Teda kým ju nevidí so sivou mamou, alias babkou, nejaká náhodná spolužiačka. Ale to tuším nejak rozchodíme obe. 

Naozaj netuším, čím to je. Odmala mám "problém" so staršími mužmi. Hodne staršími. V podstate skoro vždy už v dôchodkovom veku.

Niektoré príhody sú skôr milé a úsmevné. Ako keď sa dvaja dôchodcovia nevedeli na parkovisku dohodnúť, ktorý mi odhádže sneh z miesta na parkovanie. Samozrejme to miesto mi aj strážili, aby ho niekto neobsadil Alebo ujo vrátnik z internátu, bývalý profesor matematiky. Ten mi zase nosil vyriešené matematické príklady. Samé integrály, diferenciálne rovnice.

Sestra má troch vnukov. Bratia, najstarší ma čerstvo 6, mladšie dvojičky 4. Kto zažil troch chalanov, asi tuší, že je s nimi veľa zábavy Vlastne som už pár krát o tom písala