My, skoro dokonalé

Každý utorok sa na hodine slovenčiny stretávam so svojou ukrajinskou priateľkou Innou. Teoreticky by sme sa mali  venovať slovenčine .... Často však skončíme pri rozhovoroch, keď sa jazyk stáva nepodstatným. Ale  aspoň ja rozprávam po slovensky, Inna po rusky. Je z Charkova, kde 95 % obyvateľstva rozprávalo rusky. Ak mi nerozumie pomáha prekladač na mobile. Je to však hlavne o slovičkách, lebo inak si rozumieme skvele. Ozaj sme sa našli. 

Pohľad na niektoré bežné veci môže byť niekedy veľmi prekvapujúci. Minule sme niečo pozerali (vlastne počúvali) v telke. Ani neviem, aký to bol presne program. Hovorilo sa o vynálezoch.

Občas s mladšou devou skončíme pri "čavargovaní" po obchodnom centre. Raz jej chýba nejaký kúsok do šatníka, občas niečo mne. Myslím, že si to obe užívame, aspoň dúfam. Teda kým ju nevidí so sivou mamou, alias babkou, nejaká náhodná spolužiačka. Ale to tuším nejak rozchodíme obe. 

Naozaj netuším, čím to je. Odmala mám "problém" so staršími mužmi. Hodne staršími. V podstate skoro vždy už v dôchodkovom veku.

Niektoré príhody sú skôr milé a úsmevné. Ako keď sa dvaja dôchodcovia nevedeli na parkovisku dohodnúť, ktorý mi odhádže sneh z miesta na parkovanie. Samozrejme to miesto mi aj strážili, aby ho niekto neobsadil Alebo ujo vrátnik z internátu, bývalý profesor matematiky. Ten mi zase nosil vyriešené matematické príklady. Samé integrály, diferenciálne rovnice.

Sestra má troch vnukov. Bratia, najstarší ma čerstvo 6, mladšie dvojičky 4. Kto zažil troch chalanov, asi tuší, že je s nimi veľa zábavy Vlastne som už pár krát o tom písala

Priznám sa, v službách nechávam prepitné. Tringelt. Teda, občas to je aj problém. Káva tuším všade u nás stojí 1,5€. A teda platenie za dve kávy s tringeltom mi vždy robí problém.

Dnes som platila 10,80€. No rozšupli sme sa. Konečne sme si našli po dlhom čase priestor na kávu, tak nech to stojí za to. Pri platení som dala bankovku a 2€ mincu so slovami, to je dobré, nehľadajte výdavok. Zvyčajne čašníčka poďakuje. Aj dnes poďakovala. Ale ako? Normálne bola nadšená. Som nechápala. "Jaaj, ďakujem vám veľmi pekne, ani neviete, ako ste ma potešili. Hneď mám lepší deň."

Voľakedy veľmi dávno sme ako deti na prvého mája, sviatku práce, skandovali "Nech žije KŠČ!" , "Proletári všetkých krajín spojte sa!" , "So Sovietskym zväzom na večné veky!" ..... Keď sa na to pozrieme spätne, ako decká sme tomu pramálo rozumeli. Boli sme súčasťou mašinérie, ktorá pri krátkozrakom uhle pohľadu bola v poriadku ...., pri bližšom pohľade už zďaleka nie.