My, skoro dokonalé

Napriek tomu, že tento rok sa nám zimucha kdesi zabudla (vraj už úraduje kdesi v Tatrách, no tu na dolniakoch to ešte zimu stále nepripomína...), mňa i tak zmohol zimný spánok medveďa. Huňatí kolegovia z hôr sa síce sťažujú, že spánok tohto roku nie je taký pokojný a hlboký ako vlani (snáď ich už zakryla snehová perina a pospinkajú si), ja sa však nesťažujem. Vďaka Bohu, môj spánok je hlboký, hlboký, pokojný a prerušiť ho nemôže nič. Aj dni prežívam v akejsi alfa-hladine. Mrákoty zvládam za pomoci kávy a vytešujem sa, že čoskoro príde jar (a akoby naschvál, "Snehovi" visia nohy...)

Tak dievčatá ideme na to. Dúfam, že je to v dostatočnom predstihu. Dáme si rande.
Kedy? Navrhujem dátum piatok 11.5. až nedeľa 13.5.2007. Pôvodne som chcela využiť štátne sviatky, ale tie sú v utorok.
Kde? Miesto, ešte netuším. Niekde relatívne uprostred Slovenska, aby tam bolo krásne. Možno by Vierik vedela vybaviť Dedinky v Slovenskom raji.
Kto? Všetky naničmamy podľa možnosti bez detí, aby sme si oddýchli, keď sa inak nedá aj s kobylkami.

Dnes som sa po dlhom čase postavila na váhu a s hrôzou som zistila, že za posledný rok, teda od posledného pôrodu, aspoň dúfam, som pribrala sedem kilogramov . To už je naozaj vážne. Rozhodla som sa s mojou nadváhou riadne zatočiť.

Nedá mi nepridať sa. My doma málokedy, keďže ja som pomerne akčná a činorodá, chtivá zábavy a riadneho rošamba,ako sa na Silvestra patrí... Zvykneme ísť vždy niekam, lebo čo u nás, v paneláku, s precitlivelými susedmi nad hlavou ...

Dievčatá, nedá mi nepochváliť sa, aká som ja gazdiná! V dnešných časoch, keď zrejmä väčšina z nás každú korunu sto krát otočí, kým niečo kúpi, darí sa i mne.
Školu šetrenia mám teda dobrú: pre môjho otca sa veškeré rodičovské povinnosti skončili vo chvíli, keď ma splodil. Mama učiteľka - no denne som sa mohla priúčať, ako sa hospodári z učiteľského platu. Obliecť dve baby, viesť domácnosť, manželovi občas i vreckové (jeho zárobok mu občas nestačil). Ale to bola len základná škola šetrenia, trvala kým som nezačala robiť.

Babulienky moje, vy sme mi ako rodinka. Preto mi nedá nepriznať sa, že mám dnes rovných 40.
Doma som ale pred časom vyhlásila, nebudem mať tohto roku žiadnu 40tku, nieže mi k nej budete blahoželať!!! Mám opäť 39 a na budúci rok budem mať 41 a basta!! To bolo pred pár mesiacmi, potom ma dcéra prekvapila takto:-raz ráno, keď sa ku mne šuchla pod perinu tíško zašveholila-" Mami, ja nechcem mať 11 rokov". A baby mňa fakt zamrazilo.
A tak mi to došlo...
Som šťastná, že mám dnes 40-tku, som šťastná, že som tu medzi vami...