Bláznivý román č.24

Dvere sa otvoria a presne v tej chvíli sa celá vila začala otáčať a meniť miestnosti.

Izabel sa pridržala zárubne, pohľadom prevrtávajúc veveričku: "Toto si mi zatajila,"

Na čo veverička spokojne ďalej tlčúc kladivom oriešky švitorí len tak ledabolo:

"Ále Izabel, hádam ti tiež niekto v prvej triede povedal, že ten chalan, čo nevedel ani čítať naporiadok, bude riaditeľ tuto banky?
A keby si to vtedy vedela, aj odpísať mu dáš...

...a na toho Gilberta keby si tiež tak nezazerala, keď ťa ťahal za Tvoje ryšavé vrkoče tak teraz by si mala novučičký mercedes ...no, tak čo chceš od naničveveričky?

A odskákala preč, zanechajúc ju samu pred už otvorenými dverami. Až ju striasalo, ako vchádzala so zatajeným dychom.

Čo tam len nájde?

Ocitla sa opäť tam, doma, v domčeku zarastenom ružami, kde to všetko začalo. Bola opäť päťročným dievčatkom, ruky ufúľané od blata, blížiace sa potajomky k mame, čo škrabala zemiaky, chrbtom k nej.

Teraz sa jej to spýtam, pochopím svoju mamu, chcem jej položiť toľko otázok, najmä ako sa stať tou ženou, takou naozajstnou a ešte jej poviem, že čakám bábo, ako sa poteší...nevedela sa dočkať Izabel, tíško sa blížiac k mame...

"Mami," vrhla sa k nej a objala ju. Stúliac sa jej v náručí, vnímajúc jej opojnú kamilkovú vôňu...

Izabel sa nadýchla, na jazyku nevyslovenú otázku, no spomedzi pier jej vykĺzlo:

"Ľúbim ťa, mami."

A mama sa na ňu usmiala, nekárajúc ju, že je zas zamazaná, biele podkolienky zašpinené a neposlala ju preč, že na ňu nemá čas.
Izabel sa vnorila do jej úsmevu a bezpodmienečne ľúbiacich očí a pochopila to.

Nemusí sa mamy nič pýtať. Ani sa báť, že o ňu prišla. Stále tu bude. Pre ňu. A bude ju počuť, vnímať jej srdcom, odpovedať na nevyslovené. Ten svet jej mamy a jej detstva nezmizol. Stále tu bol. Len ona stratila kľúčik od jeho dverí. A presvedčila samu seba, že tie dvere ani neexistujú. Ako ich zatierala duvilaxom kariéry a svojej zdanlivej sily.

Teraz, keď vedela, že tie dvere tam sú, bolo priam hračkou ich otvoriť.

Izabel sa v spánku zasmiala, netušiac, že jej vlasy sa motajú do pavučín a jej telo leží na chladnej dlážke...