Blogy používateľa dasa_

Správy moc nesledujem. Ale sem tam ku mne predsa len niečo doletí. Napríklad tá o papagájovi, čo prežil v Nitre na sídlisku. A tak vznikol nasledujúci text :)

Každé mesto má svoje tajomstvá. Niekde miznú ponožky v práčkach, inde sa duchovia schovávajú v starých domoch. Ale u nás? U nás máme Hašlerkového fantóma!

Je nenápadný. Ale je tu! Kdekoľvek sa pozriete, občas tam na zemi leží modrý papierik od legendárneho cukríka. Nie veľa, nie hromady, len tak sem-tam. Ako keby sa niekto chodil mestom tam a späť a za sebou nechával drobné modré stopy.

Kto asi bude ten záhadný milovník hašleriek?

Nie, novoročné predsavzatia si už dávno nedávam. Keď niečo chcem, začnem hneď. Práve ten deň je ten najsprávnejší. No ale s novým rokom sa to nejak na mňa hrnie z každej strany. Krásne vety, myšlienky. Na druhej strane upozornenia, aby človek nemal od sebe veľké očakávania, lebo príde sklamanie. 

No jedna veta ma predsa len dostala - Čítať viac kníh, aby sme sa učili a snívali. Nejak som zabudla, že knihy sú aj o snívaní. A ja som vlastne kedysi snívala veľmi rada. Som tesne na prahu 60-tky. Mnohé si uvedomujem, cítim aj isté hranice. Ale vlastne, čo mi bráni snívať?

No stalo sa. Pri upratovaní som našla poukážku do luxusného holičstva. Ani neviem, ktorý ju dostal. Ale je nepoužitá. Po pravde, trochu to padá aj na moju hlavu - lebo vymyslela som, tak som mala rezervovať aj termín. No, nestalo sa.

A teraz rozmýšľam - nemohla by som tú poukážku použiť ako darček aj tento rok????

Inšpirovali ma k tomu príbehy, čo som niekde čítala. Napríklad o putujúcich vianočných darčekoch. Alebo o darčekoch, ktoré sa dávajú opakovane :)

Jasne, malému dieťaťu by som také neurobila. Ale tu ma trochu hlodá malý čertík 😆

Bavili sme sa o nejakom kozmetickom ošetrení. A padli slová o luxuse. Asi podľa ceny 🙂

A tak rozmýšľam, čo je vlastne luxus pre mňa, čo to znamená. Kedy sa cítim doslova hýčkaná. A priznám sa, nejak neviem na nič prísť. Asi sú moje túžby a potreby len celkom prízemné. Mám pocit, že všetko, čo potrebujem si dožičím, kedy chcem.

Nejak mám pocit, že som stratila nadšenie. Radosť. Tešenie sa na niečo. Dne tak nejak ubiehajú. Cítite to podobne? Alebo viete vypnúť ? Viete si dopriať drobné radosti? Pocit luxusu?

Je jasné, že deti sú veľmi dobrí pozorovatelia. V mnohom nás zrkadlia. A tak je občas zaujímavé sledovať ich hry.

Moja praneterka má čerstvo 2 roky. Na mnohé veci je fakt všímavá, na svoj vek ukecaná. V týždni sa hrala u babky. Najskôr nikto nechápal, prečo všetky veci hádže cez malú bránku na schody. No stačilo sa započúvať do jej komentára a bolo jasné.

Rada pozorujem ľudí. Stačí mi len tak sedieť. A vnímať to, čo je okolo. 

Pred časom sme spolu s Kamilou boli na výstave tort. Okrem úžasných sladkých výtvorov mi v hlave utkvela jedna dáma. Doslova dáma. Od klobúka po topánky. Dáma v najlepších rokoch. Vyobliekaná, jak sa na spoločenskú udalosť patrí. Žiadne fádne farby. Jasné sako, svietivé doplnky. Klobúčik na hlave. Športové hodinky na ruke.