Blogy používateľa dasa_

Vraj máme do svojho dňa pravidelne zaradiť aj niečo krásne. Niečo rokmi overené. Hudba, literatúra. Obrazy. Niečo, čo dokáže veľkými slovami povedané povznášať. Má veru táto myšlienka čo do seba. Miesto rozhovoru, článku o niečom momentálne aktuálnom vsadiť na veci overené časom.

Neviem prečo mi táto pieseň príde ako pohrebná. Nikdy som ju na žiadnom obrade nepočula. A to je pre mňa veľký spúšťač emócii. Tuším si vždy v duchu predstavujem vlastný odchod

Život ide neustále dopredu. Všetko sa vyvíja. Čo platilo včera, dnes už neplatí a zajtra o tom ani netušíme.

Pred rokmi, keď bol syn malý, veľmi som sa čudovala mojej priateľke, ktorá žila vo veľkom meste. Neustále niečo pre svoje deti organizovala. Mala 3 a občas to bolo veru aj dosť namáhavé. Zvlášť, keď už všetky začali chodiť do školy. neustále aktivity. Nie len každý deň v týždni mali jej deti program. Organizovali sa aj všetky víkendy. Stále niečo.

Napriek tomu, že škola je už veľmi, veľmi dávno za nami, často sa v myšlienkach vraciame ku školským rokom. Jedno z ponaučení na celý život bola aj veta: Inžinier si vie všetko vypočítať. A tak počítam. Čo príde. Sem tam prepočítavam aj svoje nákupy. Porovnávam.

Chcem veriť, že toto všetko je len jeden nepodarený žart. Aj som sa dokonca pozrela do môjho spamového priečinka. Či aj tam niečo nie je.

Ale nie, nie je. To len asi všetky školy na Slovensku dnes dostali výhražný mail. So slovami o bombe. Ďalšie ani nejdem radšej rozvádzať. To ani nemôže byť zábavné. Keď si človek uvedomí, že už len mať všetky mailové adresy škôl je celkom náročná práca. Teda, pravdepodobne to stojí peniaze.

V asi 200 metrovom okruhu od nášho domu sú 2 evakuované školy plus 1 banka.

Mám rada cestu vlakom, hlavne na trochu dlhšie vzdialenosti. Pripomína mi to časy, keď som chodila do školy, tak je to pre mňa také nostalgické. A naviac, mám pocit, že vo vlaku sa vždy niečo deje.

Absolvovala som tých ciest ráno do hlavného mesta a večer späť tento rok niekoľko. Hlavný môj poznatok je, že chodí veľa dôchodcov. Teda žien. Chodia v skupinkách. Na výlety. Kedysi od nás takto chodievali ženy na brigády. Hovorili sme tomu "motyčkové kúpele". Dnes objavujú.

Potrebovala som pár drobných kvietkov. Skúšam rôzne obrázky. Tak som ráno vybehla von. Bývam v strede mesta a našťastie je okolo nás kopec zelených plôch. Niektoré už stihli pokosiť, ale stále je dosť miest, kde môžem tieto kvietky zbierať. Okolo išla pani a tak divne si ma obzerala. Síce sa pri tom usmievala, ale také zvláštne to bolo.