Blogy používateľa aleg

Doma máme taký zošit, do ktorého si píšeme krááásne výroky našich detí. Voláme ho bonzáčik. (budeme ho ukazovať frajerom a frajerkám, keď budú veľkí a nebudú poslúchať )

O niektoré z nich sa s vami podelím. Verím že vám zlepšia náladu

Najstaršia dcéra, keď mala 3 roky:
Lujza:"Ocko, poď so mnou!"

Minule sme sa vybrali najstaršej dcére kúpiť zimné topánky. Nakoľko tie, čo sme kúpili na konci minulej zimy vo výpredaji sa jej na podrážke prederavili. Dokonca sú jej aj dobré!!! Dierku nevidno, ale skrátka do nich tečie. Na suchú zimu v pohode... Len smola, že teraz stále prší

Tak sme vybehli plní elánu na nákupy...

Keď sme minule sedeli za stolom a už nás všetkých boleli uši z ustavičného "štebotania" našej 4-ročnej dcéry, manžel unavene zdvihol hlavu a povedal jej: "Alžbetka, ty si taká krásna keď si ticho."
Na naše prekvapenie stíchla, pozrela na manžela a odpovedala mu: "Ocko, a ty si taký klááásny keď si v lobote."

Za hranice to bolo doslova- do Brna. Už dávno sme sa s kamoškami tiež mamami dohadovali, že by bolo načase spraviť si dámsku jazdu. Od internátnych čias už ubehlo slušných 10 rokov a my bývame každá v inej časti Slovenska. A byť spolu sa nám podarí naozaj veeeľmi málo aj to väčšinou tak po telefóne.