Blogy používateľa varticek

Tak toto je úplne raritná momentka, ako jeden z mojich troch chalanov upratuje. Zvyčajne som tam nastúpená ja. Problém je ale v tom, že uprataná izba je pre nich signálom, že tam čosi nie je v poriadku, takže môj dobrý pocit z krásnej izbičky trvá zvyčajne od jednej do štyroch hodín (v závislosti od toho, ako dlho pred ich príchodom zo škôlky som upratala). A to je dôvod, prečo túto činnosť naozaj nemám rada. Keby som to ale neurobila, za odmenu si zlomím nohu, pretože je asi nejaký zákon schválnosti, že zo skrinky v ich izbe potrebujem úplne súrne niečo vždy vtedy, keď už je tma a spia.

Ja mám dvoch chlapcov, takmer 4 ročného Maťka a dvojročného Kubka. Každý z nich je úplne iný a bavia ich aj iné veci. Kubko zatiaľ najradšej ide von, hrať s hračkami ho veľmi nebaví, nechce sa hrať ani na dvore, kde to už pozná. Chce ísť "do ulíc" spoznávať svet.

U nás doma v prvom rade pri chorobe dodržiavame pitný režim. Mnoho ľudí ho podceňuje, ale je to základ. Rôzne bylinkové čajíky s medom prípadne citrónom nasadím vo zvýšenom množstve už pri prvých príznakoch choroby - akejkoľvek. Pri kašli (keď treba podporiť vykašliavanie) robím tymianový sirup (alebo môže byť aj materina dúška, je to v podstate to isté). 100g hnedého cukru varím 20 minút s 250ml vody. Potom pridám 15g tymianu (ja kupujem ako sypaný čaj v lekárni, ale viem, že niekto dáva aj to, ktoré sa predáva ako korenie v potravinách) - to sa už nesmie variť.

Najkrajšie Vianoce? Popravde, nedokážem si vybaviť nejaké jedny konkrétne. Ja jednoducho Vianoce milujem, teším sa na ne každý rok. Vo svojej podstate sú všetky tak akosi podobné, upratujem, chystám, pečiem (zvyčajne tiež vždy to isté), robím vaječný likér, zdobíme stromček (pravidelne každý rok zistíme na Štedrý deň, že nám praskla niektorá žiarovka a preto nesvietia gule a potom tam musíme dávať provizórnu žiarovku napr. z baterky). Sedím pred telkou, v ktorej sú každý rok rovnaké rozprávky. Napriek tomu, vôbec mi to nevadí, práve naopak.

Moje naj naj naj letné lásky boli všetky, ktoré som prežila v táboroch (vtedy ešte pionierskych). A že som si veru v každom a jednom nejakú našla V skutočnosti sme sa ani za ruku nemuseli chytiť, stačilo, že sme vedeli, že toto leto patríme k sebe. Tak sme sa len tak hanblivo obkukávali, tajne zisťovali, čo ten druhý robí.

Ja musím povedať, že u mňa je to skôr naopak. Keď si predstavím krajinu, zvyčajne ma nič zvláštne nenapadne, možno tak pri Grécku vôňa tymiánového medu. Pamätám si skôr vôňu parfému alebo telového mlieka, ktoré som vtedy používala a tak keď ucítim Incanto Shine, okamžite som opäť v Chorvátsku, prechádzam sa v noci po pláži a počúvam šumenie mora. Mám veľmi dobrú čuchovú pamäť a aj po rokoch mi dokáže aj malý závan oživiť spomienky, na ktoré som takmer zabudla

Myslím, že upratovaniu v hlave a tele sa nijaký človek nevyhne, niekedy je to jednoducho nutnosť. Predovšetkým každému dôležitému a život meniacemu rozhodnutiu niečo také predchádza.

My sme mali psíka (vlastne je to sučka, Ginka) ešte skôr, ako sa nám narodili obe deti. Je to však pudlík, takže nepĺzne a tým pádom je s upratovaním podstatne menej starostí ako by bolo napríklad s vlčiakom. Podľa mňa sa tá trocha námahy s prípadným upratovaním navyše určite vyplatí, lebo deti sú s Ginkou veľkí kamaráti.

My sme sa tiež prihlásili do súťaže s rozprávočkou, ak sa Vám tá moja páči (ale len v takom prípade), kliknite mi NA SRDIEČKO na konci rozprávky, prosím. Napísala som ju sama, obaja moji chlapci sú ešte maličkí a nevedia vymyslieť rozprávku, v každom prípade ma však práve oni inšpirovali k jej napísaniu.