Blogy používateľa all

No čo si povieme?

Vo svete už vymysleli oslavu na každý deň. Jasné, sú tu náboženské sviatky, sú tu národné sviatky, medzinárodné sviatky a ešte si aj zaviedli menšie oslavy.

Milé moje kamošky....naničmamky, artmamky a sladké
kamošky, ktoré idete na stretnutie do Tatranských Zrubov
a máte chuť tvoriť a niečo nové sa naučiť.
Zoznámim Vás s technikou pitoricco – tieňovanie, vytváraním
3 D efektov pomocou šablón, prácu s antikovacími a wax pastami.
Urobíte si obraz na plátne, kde Vás naučím ako namiešať farby a obraz
domaľovať, dotvoriť 3D efektami a vyzdvihnúť ich krásu antikovacou
a wax pastou., a MDF obrázok vhodný do kuchyne alebo chalupu,

Prečo by malo byť niečo jednoduché, keď nemusí. Rušný minulý týždeň vystriedalo iné zábavisko. A to som si myslela, že so školou bude viac pokoja, aspoň teoreticky. 

Už v nedeľu sa najmladšia deva  sťažovala na bolesť hrdla, Začala som hneď fázu kurírovania, už sa poznáme. Teplotu nemala, nejak sme dúfali, že to rozchodí, lebo pri histaminovej intolerancii sa vie hrdlo ozvať častejšie ..., tak šla v pondelok do školy.

Dlhé dovolenkové presuny autom boli časom aj na rôzne debaty. Zvlásť, keď máte v aute dvoch čerstvo dospelých mladých.

A tak došlo na tému, či sa nám dnes žije ľahšie alebo ťažšie. Či kedysi bolo všetko lacnejšie alebo je to len spomienkový optimizmus babky.

V prvom rade - je to fakt úžasný čas. Európa je veľmi dlhá čas bez vojny. Ano, boli tu konflikty, ale nedotýkalo sa nás to až tak osobne. Nebolo to také, že muži museli narukovať a ísť do boja. To je prvá úžasná vec, za ktorú treba ďakovať.

Nie, nejdem písať o novej filmovej adaptácii tohto slávneho románu. Len som si požičala názov, lebo sadol ako ...., k dojmom, o ktoré by som sa rada podelila. 

Pri starších deťoch som akosi neriešila prespávanie kamarátov, spolužiakov, ani nejaké väčšie "párty" ... Mala som plný dom svojích detí, starostí cez hlavu a moji introverti, zas až také veľké spoločenské potreby nemali.

Prázdniny nám pomaly, ale isto končia. Leto u nás na východe našťastie nebolo až tak horúce, ako by mohlo byť. Aj na dovolenke sme boli, takej uchodenej...,  aj ráno dospávam .... Akosi prekvapivo som často mala dom plný "detí" ..., aj keď nie všetky. Posledný týždeň sa dokonca u nás nesie v znamení "nekončiacej " párty ..., iba zostavy sa menia.

Tento rok sa oficiálne do radov inštruktorov prehuplo naraz osem tínedžerov. Šťyria chalani, štyri baby. V predošlej várke boli iba mládenci. Dnes sú z nich už vedúci. I tí prví, i tí terajší mi pripomínajú rozprávku o troch grošoch. Čo kedysi sami dostávali, vracajú teraz mladším. Ako svoju výslužku si zasa odnesú krásne spomienky, nezabudnuteľné zážitky, skvelé priateľstvá. A ako ich tak pozorujem, raz budú z naučeného sami profitovať v úlohe perfektných tatov a mám. Len násjť tú správnu polovičku...

A predsa je medzi týmito dvoma skupinami istý rozdiel.

Zisťujem, že časom ako si tak starnem (ee) ... dospievam (hmmm, nie zlé slovo) ... zrejem, ZREJEM je to správne slovo!, zisťujem, že sú to celkom iné veci, čo ma vedia vyviesť z rovnováhy.