Bol to môj sen vidieť Amsterdam, mlyny, dreváky, tulipány.. Aj ľudí na bicykloch premávajúcich sa po meste... Ale že budú až takí rýchli to by ma vážne nenapadlo. Celý čas sme sledovali jednu stranu, druhú stranu, aby nás nejaký cyklista nezrámoval.
Ja nevarím bohvieako rada. Ale musím. Kto má chalanov v istom veku vie, že nejedia. Že žerú. Cez obed nakúpim aj rôzne potraviny, že keby obed nestačil. Makovník, oblievané piškóty, oriešky. Po návrate z práce si chcem dať za odmenu piškótku. Mh, zo skrinky vyhadzujem prázdny obal. Nerada varím, ale musím. Lebo by zjedli aj mňa. Kúsok by inak mohli. Asi napíšem fakt kuchárku. Kamarát, inak skvelý a zodpovedný tlačiar Brisk Print, mi vraví.
Tak som si zase počítala. Finále nejakej futbalovej súťaže. Tuším európskej. Dva londýnske kluby. A tušíte, kde sa to finále hrá? Keby mi dal niekto hádanku, tak to netipujem ani omylov. V Baku.
Ja viem - o mieste, kde sa bude hrať finále sa rozhodlo dopredu. Ale predsa len, predpokladať, že sa stretnu dva celky, z ktorých by tam mal blízko aspon jeden, to je utópia.
Už vidím, jak fanúšikovia pôjdu na ten futbal vlakom.... Isto.
Nakúpia sa letenky. Však aj spoje sa môžu pridať. Lebo však kapacita je cez 60 tisíc ľudí. Verím, že leteckí prepravcovia sa tešia.
Po dlhom čase sme sa znova vybrali do Zádielskej doliny. Správny názov je vlastne Zádielska tiesňava. Rozprestiera sa v Slovenskom krase, medzi dvoma planinami, pri obci Zádiel
Pôvodne som plánovala iný darček na Deň matiek, ale výpadok kolegyne ma prinútil zvoliť rýchlejšiu a pre deti ľahšiu alternatívu. Námet som opäť objavila na jednej z návštev u kamarátky a pri pohľade naň si povedala, toto vyskúšame tiež!
Znova raz som sa zamilovala. Tentokrát do kráľovstva kvapiek. Na prahu polstoročia stále viac a viac objavujem svoju novú vášeň. Pokúšam sa zachytiť nádheru sveta okolo mňa. Aj tu maličkú drobnú, aj tu v šírych diaľavách. Už len raz pochopiť technické zákulisie fotografovania a ustáť trasenie rúk. S pribúdajúcimi rokmi, to bude už len lepšie a lepšie, ale však trpezlivosťou to vyvážim. A možno sa jeden z desiatich záberov aj vydarí.
...aspoň u nás doma. Pri prehadzovaní sa na druhý bok, ráno,okolo 5:40, ma osvietilo, že som histaminovej dcére chlieb zabudla upiecť. V panike som vyštartovala z postele, však ho ešte upečiem. Bo raňajky vykryjem kašou, ale desiatu a obed, 2v1 nie.
Pri prehadzovaní sa na druhý bok, ráno,okolo 5:40, ma osvietilo, že som histaminovej dcére chlieb zabudla upiecť. V panike som vyštartovala z postele, však ho ešte upečiem. Bo raňajky vykryjem kašou, ale desiatu a obed, 2v1 nie.
