Blogy používateľa all

Ani neviem ako, ale stalo sa už veľmi dávno. Začalo ma frustrovať sledovanie TV. Vyvolávalo vo mne nervozitu, ba priam zúrivosť z nedostatku informácií. Nie som ambiciózny typ, priznám sa, že školu som preflákala ako sa len dalo. Vysokoškolské štúdiá ma vôbec nelákali, z učenia som vždy mala pocit, že znásilňujem svoju hlavu. Nasilu do seba tlačiť informácie, ktoré v reálnom živote jakživ nepoužijem? Možno výhovorka pre moju lenivosť, ale fakt som stavaná viac do kreativity ako do intelektuality.

Na cyklistiku mám aplikačku. Niežeby za mňa rúbala do kopcov, ona mi len mapuje koľko som sa kde túlala, koľko som najazdila, kade som najazdila a ak má niekto zapnutú rovnakú aplikačku ako ja, tak bonzne aj s kým som jazdila. Alebo okolo koho som presvišťala a neodzdravil mi. Alebo kto ma obehol a ja som len smutne na jeho zadok mohla pozerať. Aj to len chvíľu zvyčajne.

Vonku to nevyzerá na zimu. Ani že idú Vianoce. Aspoň tutok, spoza okna. Našťastie si v obchodoch povedali, že to nejak vykompenzujú a tak nahodili vianočnú výzdobu ešte minulý týždeň.

Chvála Bohu máme za tým. Je po voľbách. Niekto spokojný, niekto vôbec nie a niekomu je to srdečne jedno, lebo si hovorí, že ten či onen ... aj tak nikto nehľadí na druhých záujmy, len na svoje vlastné. Na FB je skupina, do ktorej som sa pridala v nádeji, že sa budú uverejňovať príspevky ohľadom mesta. Aj sa riešili, ale ako sa zvolebnievalo, tak evidentne nič iné riešiť nebolo, len kandidátov. Tak som to  v tej skupine vzdala. Niežeby ma to nezaujímalo, ale keď niektorí sa snažili vyhrať nevyhlásenú súťaž, kto viac urazí nejakého kandidáta.

Stačí mi zaželať si a splní sa mi. Teda, fakt netuším, prečo to funguje iba v jednom špecifickom prípade . Zato v tomto prípade to funguje na 100%.

Určitú časť môjho života poznamenal seriál Sex v meste. Nadšene som sledovala (popravde stále sa občas vraciam) k jednotlivým dielom a sériám tohto kultového seriálu, ktorý mal premiéru pred 20timi rokmi. No áno. Tak šialene to letí.

A preto, keď na obrazovkách a v mojich mailoch sa začala premávať Carrienka v saténovom pyžamku, spomenula som si znovu na tie senzačné outfity a večne usmiate tváre.

Zhodou náhod, som sa nejak postupne stretla s úplne rôznymi príbehmi..., pohľadmi na prácu pred päťdesiatkou, či po nej.... Že dve dámy v tomto veku si nevedia nájsť prácu v metropole východu, dajme tomu ... ale, že vedecký pracovník, učiteľ na univerzite je už v tomto starý,  pre prácu na zahraničnej univerzite, alebo v korporátoch odchádzajú (ne)dobrovoľne vysokopostavení manažéri ..., bolo pre mňa celkom prekvapujúce. Dôvody? že môžu byť vyhoretí? že už nie je kam sa posúvať ..., že už je neskoro niečo nové začínať ....

Vybrali sme sa kúsok za Bratislavu, smer  Dubová za Modrou. Prechádzka k rozhľadni Kukla je krásna najmä na jeseň. 

Trendsetteri. Ľudia, čo udávajú módne témy. To sú tí, ktorými sa inšpirujú masy. Tí, podľa ktorých sa točí módny priemysel.

Niektorí sú nimi len tak mimochodom. A iní sa o to krvopotne snažia.

Nedávno som videla napríklad fotku známeho moderátora v svetlom obleku. Niečo medzi modrou a sivou. Tuším tam bolo aj nevýrazné káro. A k tomu červené tenisky. Vraj to správne oživili.