Blogy používateľa all

Priznám sa, na škole som dejepis nemala rada. Veď prečo aj, keď po nás učitelia vyžadovali hlavne vedieť roky. A vojny. Ja viem, vo vojnách sa to mlelo a utváralo. Ale teda, mne sa to nepáčilo.

Mňa skôr zaujímalo vždy, ako ľudia vtedy žili. Čo celé dni robili, čo jedávali, ako sa umývali.

Hodne tu poslednou dobou píšeme aj o stravovaní - však varenie, pečenie, proste ten proviant a zásoby pre rodinu ešte stále spadajú poväčšinou do réžie žien.

Uvažovala som o tom, keď tu Kamilka písala o nízko sacharidovej diéte a že nebude nič zaznamenávať. Že prečo som to proste robila ja, keď som chcela obmedziť sacharidy - nebola to však nízko sacharidová diéta ani náhodou. Pravdou je, že som sa nevedela správne stravovať. Moje stravovacie zvyky a návyky boli zlé.

Raňajky, desiata, obed, niečo poobede, niečo zas poobede, niečo pred večerou, niečo zjesť večer.

Tak naše te.co zaviedlo novinku - zoberiete si do ruky scanner a nákup si sami priebežne nahadzujete do systému a môžete rovno ukladať do tašky.

Čítala som o tom, tak som to chcela vyskúšať. Podarilo sa mi aj zeleninu navážiť, aj zadať 2 kusy pečiva. Akurát šošovica sa ukázala ako problém. Tvrdošijne mi vypisovalo, že tento tovar môžu nakupovať iba tí, čo už majú aspoň 18 rokov

Akoby som začala. Neviem akým algoritmom som sa dostala na stránku o národných dňoch. Proste - na každý deň pripadá nejaká oslava. Keďže je to stránka americká a na internete treba brať všetko s rezervou, urobila som si radosť a zaregistrovala sa tam. A oni mi s radosťou nadránom tesne po tretej pošlú správu, aby som nezabudla, aký je sviatok. A ja mám z toho radosť. Jednak preto, lebo mám mobil pri posteli a mailové správy mi tak rozkošne pípajú a ja ich neviem ( a asi ani nechcem) vypnúť.

Koncom zimy u mňa vždy preteká pohár s akútnou potrebou aspoň na malú chvíľu utiecť od krás každodennej reality. Tentoraz to bolo o to výraznejšie, že posledný polrok, bolo u nás "dobrodružstva" až nadmieru.