Tak sa nám školský rok šťastlivo preklopil do druhej polovice. Pri podaktorých predmetoch dvíhame prst, pri iných sa blahosklonne usmievame a pri niektorých si klepem na čelo.
No a jedného takého novopolročného dňa príde môj natešený synak, ktorý niekde v útrobách skrine objavil ruksak silno maskáčový so svieticimi očami a pohľadom šteniatka "mamiiii, môžem to nosiť do školy?" No čožeby nemohol, tá taška je takmer nová, neviem, či ju starší syn pol roka nosil. Žiadne diery, ani zemské ošuchy, natrhnuté uši, či pokazený zips.