Blogy používateľa

Ako to už na tých rodinných oslavách chodí, všeličo sa pospomína. Niekto si povylieva žiale, niekto srší optimizmom. Dobré jedlo, alkohol. Kopec spomienok. Veľa rozprávania.

Skúsim zreprodukovať jeden vtipný monológ. Snáď si tým autorku nerozhnevám

Znova som si v nejakom článku prečítala, jak je dôležité čítať knihy. Že áno, môžeme si pozrieť film. Ale to je len taká esencia toho, čo bolo v knihe. Keď čítame, tak sa zapájajú mnohé vrstvy pamäte, predstavivosti.

Prázdniny zbehli tak neskutočne rýchlo. Či žiadna zmena? Aj to leto bolo trochu prapodivné. Najprv extrémne horúčavy, potom zo dňa na deň jeseň. A to jeseň milujem, ale táto skorá ma zastihla nepripravenú. K tomu prazvláštny čas na výdych v oku pandemického tornáda? 

Moju srdcovku. Taliansko.

Všelijaké sú ľudské osudy. Rôzne žijeme. Rôzne máme priority. Iné je pre nás v živote podstatné. Na prvom mieste.

Dnes ráno som nechtiac odpočula rozhovor dvoch mužov, ktorí už zjavne mali niečo odžité. Viedli debatu. O živote. Ako inak. A prázdnou ulicou  sa niesla veta: "Si zeber, že niekerí to majú cažké. Nemajú ani na fľašu vína"

Veľká životná pravda

V lese sa dá zažiť kadečo. Stačí len dávať pozor a niekedy aj nedávať pozor. :))

Jaaj, konečne sa mi včera splnil celoprázdninový sen. Dostala som na starosť prasynovca. Užila som si tuším hlavne ja. Má päť rokov a povedal mi, že ho zaujímajú motorky. Tak sme kúpili časopis. Na jednom obrázku bola žena na motorke. Strašne ho to pobavilo. Chcela som mu vysvetliť, že aj naša príbuzná za mlada chodila na motorke, potom na aute. Až vo veku 75 rokov sa rozhodla, že dosť a rozstrihala doma vodičák

Ja neviem, či je to tým ako sa menia ročné obdobia postupne, alebo je to konečne tým, že sa sťahujeme dnuká, alebo sa nejak hniezdim na zimu či čo .

Mne sa chce upratovať.

Asik budem nejak chorá, lebo zvyčajne sa mi nechce.

Ale normálne mám aj trochu radosť z toho škaredého počasia.

No som ja fakt normálna?