Blogy používateľa

Sima sa vydala.

Veľmi sa mi páčilo, čo napísala na sociálnej sieti. "... je mi cťou volať sa Simona Magušinová:) " Myslím tým to, že si vzala priezvisko svojho manžela. Aj ako umelecké meno.

alebo čo nové Koronavírusovci?

Začiatok roka bol rozpačitý. Samé zákazy a mnoho priestoru pre snívanie.

Keď sa uvoľnia pravidlá tak ....

Sama som tu písala nejaké tie veci, ktoré mi bytostne chýbali - kaderníčka, kozmetička, pedikúra, kultúra.

Uvoľnení sme dosť. Rozhodne na to, aby sa dalo to, po čom mi duša pišťala. Teda - pišťala som aj ja. Chcela som do fitka. Do druhých okresov na bicykli. A už ani neviem kade.

Valí sa to na nás z každej strany. Treba efektívne využívať čas. Všetko mať naplánované. Každú aktivitu. V každej chvíli vedieť, čo robíme, prečo to robíme. Ako také dobra naolejované kolieska.

Lenže - kedy vlastne premýšľame? Kedy snívame? Aspoň tých 5 minút pred zaspaním? Alebo ani to nie a radšej počúvame niečo výživné. Veď čo keby nám nejaká tá minúta utiekla. Akokeby bol oddych za odmenu. No oddych je pritom nutnosť. Len občas si ho treba vedieť naplánovať.

Mali sme také väčšie rodinné stretnutie, zišli sa tuším 4 generácie, vekové rozpätie skoro 80 rokov. Tak sa mnohé pospomínalo. Porozprávalo.

Má ten náš syn často také múdre postrehy. Je to celkom zábavné pozorovať. Aj keď vlastne asi by to tak malo byť - deti by mali byť nakoniec múdrejšie alebo rozumnejšie ako ich rodičia

Dávno mi tak nestislo srdce ako dnes ked som si prečítala,že Libuša Šafránková zomrela.

prvé čo mi zišlo na um sú-

dva obrazy z Babičky :ked odchádza Barunka preč a babička jej robí krížik na čelo a  na záver keď babička zomrela sú pre mňa vždy dôvodom na slzy a veĺmi veĺmi dojemné.Jedno či čítam knihu alebo pozriem film(ked mám clivo na duši cielene siaham po určitých knihách a filmoch..)

No a Popoluška to sú jednoducho Vianoce hoci aj v auguste...

Tak odpočívaj v pokoji-najkrajšia Popoluška..

Dostala som včera otázku po tom, čo som si ostro dovolila usmerniť rodičov 3-6 ročných detí, ktoré lietali po športovom ihrisku, vrážali do cvičiacich a ohrozovali nielen seba, ale aj mňa.

A vy máte deti?

No - moje dieťa je takmer dospelé, druhým trieska puberta, ktorú však slušne zvláda. Nejak to ide.

Pritom sa nepasujem tým, že som deti pretlačila pôrodnými cestami do statusu, že sa mi v hlave niečo uvoľnilo a zrazu sa tam vyskytol všetok patent a rozum sveta. Dokonca som si vedomá aj mojich výchovných prešľapov.

Máte deti?

Áno, hovorím rovno. Ja pre svoj život návyky potrebujem. Vďaka nim mám pocit, že svet sa točí tak, ako sa má. Viem, niekto sa môže cítiť ako zošnurovaný. Ja naopak. Mám pocit, že práve návyky mi dávajú slobodu. Nemusím na to myslieť. Viem, že niektoré veci robím automaticky. Urobím a mám pokoj. Dokonca by som pár nových návykov aj pridala. Aj to skúšam. Stále. Ale neviem prečo, niektoré návyky sa mi nedokážu dostať pod kožu. Teda vlastne viem, čo hovorí teória. Aby sa návyk stal návykom, aby sme prešli do autopilota, treba danú činnosť opakovať aspoň 60 dní a vždy v rovnakom čase.

Kto sa na ceste nevie správať ako chodec,nevie to ani ako cyklista a dupĺom to nevie ako vodič!!

včera a dnes počasie na parádu a umerne tomu viac pohybu všetkého druhu na cestách zvlášt ked už je aj piatok.