Blogy používateľa dasa_

 Už dlhší čas sledujem na sieťach jednu ženu. Pochádza zo Slovenska, je vo veku 60+. Aktuálne žije v Prahe. Prvotne som ju sledovala kvôli štýlu obliekania. Neskôr ma veľmi oslovili jej fotografie. Stále to bolo o móde ale ku tomu vždy pridala nejaké pamiatky. No veď Praha. Som si tuším aj povzdychla pod jej nejakým blogom, že jej ľahko fotiť, keď tam žije.

Sú tie zlaté (alebo zelené) dni, keď v záhradách všetko dozrieva, keď sa pulty na trhoch prehýbajú. Cukety, biele tekvice. Už dozrievajú aj hokkaidá. Ešte stále prvá várka zelenej fazuľky, sem tam baklažán. Papriky a paradajky. Uhorky na vedrá. Pomaly dozrejú aj melóny. No proste, radostný čas. Všetci milovníci zeleniny musia jasať.

Jak sa tento rok blížilo leto, skontrolovala som zásoby v špajze a vyhlásila, že nie, tento rok ale naozaj nezaváram.

Čo sa dá robiť, pri čítaní mi už ruky nestačia. Nutne potrebujem okuliare. Do obchodu ich však nenosím, však kupujem furt to isté.

Aj keď som tento rok na dovolenke nič moc neprečítala, mám tu ale tip na pár ľahkých romantických kníh, tentokrát od jednej spisovateľky. Priznám sa, že som s nimi začínala nesmelo. Nevedela som, čo čakať.

Teda, teraz nemyslím tak celkovo. O tom inokedy, aj keď tiež si myslím, že sú to zlaté časy.

Už viac krát som z kuchynského okna zaregistrovala dievča na bicykli. Odhadujem 8-9 rokov. Vozieva sa vždy sama a aj dlho do večera.

Včera som sa podvečer vybrala na bazu. Bolo také to ticho pred dažďom. Všetci už doma. Keď som vyšla von, prirútila sa na bicykli ku mne a pýta sa:

- Ahoj, poznáš Joža?

- Nie, nepoznám. (Myslela som, že koniec našej debaty. Ale malá pokračovala.)

- Jožo je dobrý. Teraz je u nás.

Keď som to doma vykladala, tak manžel okamžite poznamenal, že to jak od Lasicu a Satinského Domček pod vodopádom: