Blogy používateľa dasa_

Žili sme zlaté čas. Vďaka lacnému plynu sme mali blahobyt. Áno, naučili sme sa na mnohé vymoženosti.  Žiaľ, nechala sa nachytať celá Európa. Lebo mať lacný plyn z jediného zdroja, to nie je dobrá perspektíva. A tak aby sa využil čas od poslednej veľkej krízy a išli na to inak, nie. Neurobili sme to. Zatiaľ nemáme použiteľnú alternatívu vo veľkom.

Možno si na to pamätáte z detstva aj vy. Lepák na desiatu. U nás zvyčajne iba chleba s lekvárom. Nosili to všetci. Z dnešného pohľadu super-eko-bio domáci lekvár. lebo vtedy sme všetko volali lekvár. Len tak, bez masla. Teda, občas bolo aj napríklad vajíčko. Ale maslo s paprikou. Ale základ bol vždy rovnaký. Lekvár to istil. Niekto nosil aj rožtek, v pondelok zvyšok nedeľňajšieho koláča. Iba tí najbohatší mávali salámu. A v super extra prípadoch sa vyskytla aj šunka. Na základke to nebolo bežné. Len pre istotu, do základnej som začala chodiť v 71 roku

Zachytila som niekde na IG rôzne výzvy, ktorých podstatou bolo celý týždeň variť z toho, čo máme doma. Dlhšie som nad tým rozmýšľala. Veru, zásoby doma mám, naviac, vrcholí záhradná sezóna. Tak som to vyskúšala. Len teda, mojim cieľom nebolo ísť naozaj iba z domácich surovín. Skôr som mala chuť využiť počas týždňa čo najviac plodín zo záhrady, zaradiť čo najviac  zeleniny. Nie je to úplne jednoduché, lebo nie všetci doma sú nadšencami zeleniny. Respektíve, majú vybrané druhy zeleniny, ktoré áno. A tie, ktoré ani za nič. Tak ak vás zaujíma, ako môj experiment dopadol, čítajte ďalej.

Och, veľa prívlastkom má oblečenie v obchodoch. Zhotovené z bio bavlny. Ešte viac bio. Bez detskej práce. Bez škodlivej farby. Vyrobené blízko nás. Z tradičných materiálov. z netradičných materiálov. Nové. Recyklované. Upcyklované. Z druhej ruky.

No najekologickejšie z toho vychádza to oblečenie, ktoré už máte v skrini. Veru tak. Ak zrovna nemáte kapsulový šatník s 30 kúskami oblečenia na sezónu, tak iste máte v skrini už niečo podobné, ako teraz nutne potrebujete. Len časom zišlo z očí, zišlo z mysle.

Valí sa to na nás z každej strany. Treba šetriť. Uťahovať si opasky. V zime nám prekvapivo bude zima. Nie je obilie, elektrina je vo výšavách. Nebude asi ani toaletný papier. A olej už vôbec....

Boli sme v kine. Český film Striedavka. Jednu z postáv hrala Kristína Svarinská. Starala sa o svoju babičku postihnutú snáď stareckou demenciou alebo Alzhaimerom. Veľa smutno krásnych scén, keď napríklad tehotná Kristína s láskou drží babičku za ruku, keď zaspáva. Lebo babička to tak chce.  A zaspia spolu.  Hoci ju v kúpeľni čaká kúpeľ pri sviečkach vo vani plnej ružových lupienkov. (Prečo sú to ružové lupienky, to je iný príbeh )

Áno, zas je to o mojom obľúbenom minimalizme. Stále mám k nemu doma veľmi ďaleko. Priebežne sa však snažíme triediť veci aj u svokry. A postupne prichádzam k presvedčeniu, že hlavný problém s premnožením vecí je v tom, že sa nedokážeme rozlúčiť s tým, čo už doslúžilo. O blúzke si myslíme, že raz schudneme. Takisto čakáme na čas, kedy sa nám bude chcieť na nohaviciach opraviť pokazený zips. Že si medzitým zaobstaráme ďalšie, to je druhá vec. To je aj pokazený vysávač, mixér. Alebo nepoužívaný tlakový hrniec.

Keď ešte môj otec žil, dostala som od neho niekoľko rád do života. Len tak medzi rečou. Alebo dvoma lyžicami polievky. Také tie dedinské skúsenosti, ktoré dal život.

Je to už veľmi dlho, čo tu otec nie je a ja si vždy, keď kupujem pivo na neho spomeniem.

No, je to divné, sám moc pivo nepíjal a domov sa asi ani nekupovalo. Len keď sa chystali nejaké veľké roboty. Pre majstrov. Keď náhodou bolo treba, tak sa utekalo s konvičkou do krčmy. Na čapované.

Keď sa v rodine čaká radostná udalosť, jedna z tém, ktorá zamestnáva rodinu je aj výber mena. Sú rodiny, kde je všetko jasné. Meno sa dedí. Je pravda, že potom vznikajú rôzne zaujímavé situácie, keď treba odlíšiť generácie. Ale to sú zvyčajne také milé radosti.