Blogy používateľa dasa_

Ano, detská izba vie byť zdrojom nekonečných múdrostí. Škoda, že len málo z nás si to zapamätá. Ale veľa hlášok stojí fakt za to.

Traja škôlkari v jednej izbe. Rodičia ich vodia týždeň čo týždeň na angličtinu. Ten starší už druhý rok, mladší začínajú.

A tak počuť dialóg:

"Vilko, aj vy máte na tej angličtine ten komín?" pýta sa najmladší Janko.

Aký komín? Nič si nespomína. No Janko sa nedá, pani učiteľka hovorí "komín". 

Do rozhovoru sa zapoja aj rodičia. Po chvíľke pátrania a doplňujúcich otázok sa ukáže, čo je to ten komín.

Ani neviem, ako sa to stalo. Proste pár rokov dozadu sme pár krát zašli s dvoma známymi  na kávu. S jednou som sa poznala od škôlky cez základnú nášho juniora. Druhú som spoznala vďaka nej. Z náhodných káv sa časom stala Prvá streda v mesiaci. Až na malé výnimky sa stretávame pravidelne už niekoľko rokov. Trochu nás pribrzdila minulý rok korona. Tak sme sa stretli na káve aj v parku na lavičkám. Priniesli sme kávu, šálky a bavili sa tam. Sem tam sa niekto ku nám pridá, ale je to skôr výnimka. Dva krát sme boli aj v bytoch, ale to bola výnimka.

Beží tu internetmi taká výzva, že "Suchý február". Suchý sa myslí bez alkoholu. Hmm, pekné. Lenže ja by som povedala, že ja mám viac menej suchý celý rok. Nejak mi alkohol nechutí.To by sa veľmi ľahko dodržiavalo.

Včera som však pri čítaní knihy o šetreni a hlavne nemíňaní zrazu našla výzvu ako ušitú na mňa. V skratke, autorka míňala a nakupovala príšerne veľa. Veci čo potrebovala aj nepotrebovala. A keď už bolo veľmi zle, tak manžel zahlásil, že budúci mesiac kupujú iba základné potraviny a nič viac.

Jeden múdry človek povedal - Nebojme sa snívať. Ak máme svoje sny, máme pred sebou aj cieľ. Môžeme ten cieľ dosiahnuť. Možno nie na 100%, možno len čiastočne. Ale práve tento cieľ nám pomáha pohnúť sa vpred. Aj len malými krôčikmi. Pekne postupne. S odvahou. Slobodne.

Pre mnohých dnes začína pracovný rok. Netušíme, čo nám prinesie. Ale ak máme svoj sen, môžeme sa k nemu postupne posúvať. Nevadí, že slimačím tempom. Dôležitá je práve tá cesta

Máte svoj sen?

Na viacerých miestach vidím štatistiky minulého roku. Tak teda pridám moje naj za rok 2021.

Nie, nechcela som si dávať žiadne predsavzatie. Keď niečo chcem, tak si poviem kedykoľvek, že do toho idem. Nepotrebujem žiadny dátum v kalendári. A nechcem stresy z toho, či to 7. januára ešte dodržiavam, či vidím výsledok. Rokmi som sa stala skôr zástancom malých krokov. Kedykoľvek.

Neviem ako vy, ale ja som jednoznačne plánovací typ. Až na malé obdobie v mojom živote, keď som nevládala absolútne nič stále plánujem. Furt vidím to, čo bude.

Lenže...

Prvýkrát som si to uvedomila sediac v termálnych bazénoch v Podhájskej. Je jedno, či to bol začiatok, či koniec pobytu. Sedela som v teplej vode a plánovala. Pravdepodobne ďalší výlet. Určite som vymyslela niečo super. Akurát mi zrazu niekde cinklo: No dobre, ale teraz si tu, prečo si to neužívaš? Cinklo a ostalo. Ale s mojim plánovaním sa vlastne nič neudialo. Stále rovnako.

Určite nie sme jediná rodina, ktorá vždy v piatok sleduje ČT1 a jej program Všechnopárty. Karel Šíp si pravidelne pozýva 3 hosťov. Vždy sú niečím zaujímaví a hlavne hostiteľ dokáže vždy z tých ľudí vytiahnuť to, čo v nich je. Nenásilnym spôsobom.

Krátila som si včera čas a narazila som na Netflixe na dokument o minimalizme. Síce som to nedopozerala, ale sú myšlienky, ktoré ma zaujali.

Všade okolo nás máme reklamu, ktorá nás presviedča o tom, že keď si kúpime presne toto, tak:

a) budeme ihneď zdraví (rozumej šťastní). Budeme môcť behať, skákať, zabávať sa. Bezbreho jesť...

b) okamžite nás to urobí šťastnými. Veď len vďaka novej kabelke, topánkam, knihe sa splní všetko, o čom snívame.