Blogy používateľa dasa_

Tak sa nejak prihodilo, že v jednom týždni sme boli dva krát v kine. Najskor film o hokeji a včera zase o spevákovi.

Miro Žbirka je spevák, ktorý patrí ku mojej mladosti. Teda ja viem, skladá a spieva dodnes, ale nejak najviac si stále pamätám tie staré pesničky, ktoré mi pripomínajú strednú. Neboli to ideálne časy, ale mladosť je vždy ideálna

Netvrdím, že sme filmový fajnšmekri. Do kina nechodíme pravidelne, ale snažíme sa vidieť skoro všetky domáce filmy. Pod domáce samozrejme zaradzujem aj české filmy

Nejak tak to vychádza, že žehlievam v nedeľu ráno. Všade ticho. Púšťam si k tomu telku. Lenže keď nechcem pozerať rozprávky, tak treba hľadať.

Narazila som na program o držgrošoch. Ale teda že fakt poriadnych. Niektoré miesta som ani nedala , hoci niečo bolo aj celkom podnetné.

Jedno z najjednoduchších jedál. Začína sa ním kariéra mnohých kuchárov.

Na prvý pohľad úplne nudné. Nič, len vajíčka, štipka soli  a panvica s kvapkou tuku.

Lenže, skoro každý dom má svoje vlastné verzie. Niekto iba na masle. Iný mieša maslo aj olej, najčastejšie sa asi používa iba olej.  Pre ďalšieho  je základ cibuľka. Prípadne so slaninkou či klobáskou. Niektorí sú puristi a vyžadujú iba čisté vajíčka.

A čo také vajíčka? Niekto pridá kvapku mlieka, či smotany, niekto vodu. Niekto nič. A ako veľmi treba vyšľahať? Úplne alebo len tak zľahka?

Odkedy som videla film o skupine Queen a konkrétne Fredyho na koncerte Live Aid, túžila som po rovnakých teniskách. Pre mňa absolútna klasika, biele s troma čiernymi pásikmi. Minulý rok som už nejaké skúšala, ale nechala tak.

Teraz zrazu dozrel ten správny čas. Staré tenisky doslúžili, tak vyberám nové. A spomenula som si na svoj sen. Idúc okolo obchodu nemenovanej trojpásikovej značky som zrazu pocítila, že dnes ÁNO.

Ja viem, to je téma, o ktorej sa neradi bavíme. Odsúvame to na potom, veď je ešte čas

Moja babka to mala vyriešené už za života. V kasni mala nachystané, čo jej potom treba obliecť. A keď prišla jej dcéra, vždy jej to rozhádzala. Babka zas nachystala. Dcéra rozhádzala. Až to prišlo naozaj a my sme nevedeli, čo to vlastne tá babka chcela mať oblečené.

Už niekoľko rokov si vždy nejaký pár sokolov vyhliadne jeden konkrétny balkón na sídlisku a zvolí si ho za miesto, kde vychovajú mláďatá.

Vlastníkmi bytu sú veľkí milovníci prírody. Najskôr len nesmelo fotografovali, dnes beží online prenos z hniezda, sokolíci sa dokrmujú.

Áno, trochu preháňam. Viem, má sa šetriť. Veci sa majú používať opakovane. Žiadne rozhadzovanie.

Z rôznych dôvodov som v posledných týždňoch navštívila viac bytov. Zaprataných bytov. Bytov, z ktorých sa veci nevyhadzovali. Lebo možno by niekomu ešte poslúžili.

Po dlhých rokoch sme sa konečne dostali k vyhadzovaniu. Lebo veci pomaly a isto vytláčali ľudí.

A tak vyhadzujeme. A vyhadzujeme. A periem. Žehlím a skladám. A znova vyhadzujeme. Zatiaľ som vyprala cca 50 kg prádla, minimálne tolko sme zaniesli na zberný dvor. A v skriniach ešte nevidieť miesto.

Sú slovné spojenia, ktoré ma vyrušujú. Teda, nie že by som si bala svojou slovenčinou úplne istá. Často mi tam zachádzajú nárečové slová, opakujem sa, dodnes neviem, či je správne hanba alebo hamba, rozmýšľam nad reštauráciou, čo tam predsa len nemá byt -v-

Vždy sa pozastavím, keď niekto povie "Ďakujem krásne" - nesedí mi to.

Ale úplne najviac mi vadí, keď niekde čítam alebo počujem - Pomôžme mu, lebo on si to zaslúži. Často to je počuť napríklad v takých tých "nebeských" programoch v telke.