Blogy používateľa dasa_

Upratujem kuchynskú linku. Nie, nebojte sa, nie je to predvianočné upratovanie. Keď tak nad tým rozmýšľam, tak je to skôr veľkonočné upratovanie asi tak 2-3 roky dozadu

Nikam sa neponáhľam, tak postupujem pomaly. Dve, tri poličky alebo šuflíky za týždeň

Tak som si prečítala o tom, ako sa v Žiline konal workshop o dopravných problémoch. A najzábaavnejšie na tom celom je to, že niektorí účastníci ho nestihli. Síce mali časovú rezervu, ale dĺžku kolóny pod Strečnom nedokázali odhadnúť správne

Kedysi dávno, pradávno som sa nasťahovala do malého a hlavne starého bytu. Všeličo bolo treba opravovať. A ja som nemala ani peniaze, ani nikoho, čo by mi s tým pomohol. Veru oprava tečúceho wc nie je žiadna sranda. Vtedy mi dal kolega jednu radu. Najskôr som to považovala z a ridnu blbosť. Veď uvážte. Kúpiť široký leukoplast a chemoprén. Ten naniesť na leukoplast a tak to wc zalepiť. Ale napodiv, ono to bungovalo. Spoj vydržal pekných pár rokov. Vďaka leukoplastu bol pružný.

Pár krát do roka absolvujeme výlet za kultúrou. Teraz prišiel rad na operu. O tej neskôr.

Pridávate krásne vyfarbené jesenné fotky. Chcela som aj ja niečo nájsť. Tak som prehrabávala svoj archív. A narazila som na fotky listov.

V mysli sa mi hneď vybavila básnička, tuším je autor Daniel Hevier. Je veľmi stará, myslím tá básnička a ani netuším, či si ju dobre pamätám. Bude to len taký môj pocit z jeho riadkov a k tomu pár fotiek

"Nedotýkajte sa listov

na zem spadnutých.

Možno v nich ešte prúdi

elektrina stromu"

Neviem, či toto bude ten najlepší príklad toho, ako všetko zlé môže byť na niečo dobre

Pred časom som tu riešila problém, ako správne pripraviť fašírky, alebo ak chcete hamburger.

Dostala som mnohé rady, postupne ich skúšam.

Zároveň som ale prišla na to, že ja vlastne ani neviem, ako to má chutnať. A tak som sa rozhodla, že budem testovať.

O knihách sa tu myslím bavíme celkom často. Minimálne prd Vianocami.

U nás sme zaviedli taký zvyk, že vždy píšeme Ježiškovi, aké knihy by sme radi. A potom sa 24. odpájame a čítame. Kľudne dve, tri knihy naraz. Užívame si to.

Ja si vždy aspoň pol roka dopredu vyberám, čo by som chcela. Knihy prečítam a potom zvyčajne putujú. Niektoré si nakoniec nechám, čítam opakovane. Niektoré darujem, občas sa mi niečo z túlačiek aj nevráti.

Ach jááj,  kde s tie časy, keď sa naše dieťa do školy tešilo...

Dnes je už skúsený stredoškolák a ku škole má vzťah hooodne vlažný. Nie je problém ani tak učenie ako to, že tam musí byť. No čo už, nie sme všetci rovnakí .