Občas si s tichou výčitkou v duši uvedomím, aký domestikovaný človek sa zo mňa stáva.
Som vari taká lenivá, unavená, či pohodlná, keď do prírody vyrážam čoraz menej ??? Opakujem - do prírody. Pod týmto pojmom rozumiem nenáročnú prechádzku širším chodníkom, kde poblízku zurčí potok, nad hlavou šumia stromy a švitoria vtáčence.
Bola som o sebe presvedčená, že nie som turistický typ a nechápala som sestru, ktorá preliezla všetky horstvá v okolí doma i v zahraničí. :-/
Vcera ma milo prekvapili susedia - kamarati. Dostala som od nich kyticku k skoremu uzdraveniu. Ja som uz sice skoro aj zabudla, ze som par dni po operacii, ale velmi potesila.... Vraj skor nechceli otravovat, nech sa zregenerujem...
Ahoj.... tak akosi som sa dnes rozhodla troska sa vypísať zo svojho problému....mám už dve takmer dospelé deti syna 19,5 a dcéru 17 .Človek sa o to celý život stará, dá tomu aj nemožné a naraz sa objaví v blízkosi ,,dáka ,, slečna ktorá sa tvárui akoby mala všetku múdrosť sveta a v hlave Vášho syna nastáva totálny chaos.....všetci naokolo mu krivdíme, všetci s
-- je nuda (povedia deti a puberťáci).
-- je veget (povedia dospelí).
-- je zle (povedia tí, ktorých práve privalil kameň).
-- je dobre (povedia zaľúbenci, čo si hľadia do očí).
Je to ako tíšina. Konáre stromov sa dohojdajú, rieka pomaly plynie a na zem si sadá súmrak. Operence čvirikajú a stále ešte nie su unavené.
Vytiahla som tento svoj starý blog po prečítaní blogov od Barbory 18. Síce som na ňu nereagovala, ale rozmýšľala som veľa. Osobne si myslím, že či chceme, či nie, veci prežité v detstve si so sebou nesieme celý život. Otázka je, či sa budeme správať podobne ako sa správalo naše okolie k nám, alebo bude silnejšie to, čo by sme chceli zmeniť.
Mometalne si zijem celkom prijemne obdobie. Uzivam si posledne mesiace na rodicovskej dovolenke. Vsetko sa mi zdalo ruzove, az kym som neotvorila postovu schranku minulu stredu...
. Vraj skor nechceli otravovat, nech sa zregenerujem...
