Zachovať si zdravý rozum a odstup je základom každej snahy o prežitie rodičovstva, tak ak máte pocit, že potrebujete dodať energiu, tak sa trochu zasmejte, nie ste v tom sami.
Pomaly bude rok. Rok od konca životnej cesty mojej drahej mamy. Statočnej, pracovitej, múdrej, vyhranenej, s jasnými predstavami o životných hodnotách a fungovaní sveta. Mala na všetko svoj názor, vedela poradiť, nebála sa noviniek, ani spoločenských zmien.
Jednoducho, patrila medzi „neohrozený druh“.
Až kým... kým ju do pazúrov nezdrapil nádor mozgu... zo dňa na deň, bez ohlásenia, bez zľutovania... Pomaly vykrádal jej telo a dušu... kým z nej ostala nehybná bezvládna hmota... moja drahá krásna mama...
Cestou z dovolenky na miestnom ostrove Dhiffushi sme sa zastavili aj v hlavnom meste Male. Odlet sme mali v sobotu až tesne pred polnocou a na letisku sme boli okolo tretej. Namiesto sedenia v prehriatej odletovej hale sme vybrali poznávať Male. Medzi letiskom a hlavným mestom premáva lodná doprava každých 10 minút. Je to pár minút cesty.
Nie je ľahké vyžadovať od kostí krátko pred päťdesiatkou, aby držali človeka pokope ako kedysi v bezstarostnej dvadsiatke. Skôr sa treba tešiť, že sa doposiaľ nerozpadli.
Nový rok nezačal práve najlepšie. A popravde, ten predošlý končil ešte horšie.
V sobotu, keď už žiaden lekár neordinoval, lebo podľa vzoru ostatných kolegov pomaly chladil šampanské na nedeľňajšieho Silvestra, som si laicky a so slzami v očiach sama stanovila zdrvujúcu diagnózu. Tú nečakanú, beštiálnu a v takých dimenziách doposiaľ nepoznanú bolesť vyvolal zaisto prolaps medzistavcových platničiek.
Blíži sa pol rok a tak deti na prvom stupni u nás zasa namiesto vysvedčení prechádzajú pohovormi "rodičia-učiteľ-dieťa". Tento systém sa zaviedol asi pred 4-5 rokmi a všetci si ho odvtedy pochvaľujú.
Minulý rok som som zážitok s Afričanom zhrnula tu.
Včera ho opäť čakal ten tohtoročný. Priamo z neho išiel rovno na krúžok a my dvaja sme sa potom náhodne stretli na ulici. Nuž sa ho pýtam:
Kedysi dávno, keď som chodila do školy v Bratislave, mala som jeden sen. Prejsť všetky linky MHD z jednej konečnej na druhú. Hoci som študovala realtívne dlho, toto som si veru nesplnila.
Dnes bývame v centre okresného mesta a tak služby MHD nevyužívame. Buď máme všetko na pešo, alebo samozrejme auto.
