Pred časom som sa vytešovala, že sme s mamou absolvovali prvé očkovanie. Začali sme mať pocit, že je všetko na dobrej ceste. Hneď prišiel termín aj na preočkovanie, takže super.
Lenže predčasná bola naša radosť.
Covid zavítal aj priamo do rodiny. Aby som vysvetlila, mama býva s mojou sestrou a jej rodinou. Najskôr ochorel synovec, potom aj švagor. Obaja s výraznými príznakmi, dodnes nie sú úplne OK.
Rozhodla sa, že keď u nás doma má byť viac zelene, nech to za to stojí. Začala som pátrať po rastlinách, ktoré sú nejakým spôsobom zdraviu prospešné ... A zistila som celkom prekvapivé veci. Napríklad, že v našich domácnostiach sa vyskytuje preveľa škodlivých látok. Vraj celkom bežne je to benzén, formaldehyd, amoniak ...
Po veselom fašiangovom období nastával čas útlmu, utíšenia sa a pôstu. Ten začínal na Popolcovú stredu. V tento deň sa dodržiaval pôst, takmer hladovka. Na dedinách mládenci v škaredú stredu, ako sa tento deň zvykol nazývať, obradne ”pochovávali” basu, symbol dedinských tancovačiek.
Od začiatku korony teda od vlani prečitala som kadečo aj nejaké videá videla ale to čo mi vyskočilo sobotu -video od lekára z juhu slovenka" ja ešte nechcem zomrieť"-poviem vám zamávalo to so mnou!A to už mám dosť rokov aj teraz v týchto mesiacoch u nás je veru tých osudov všelijakých ale toto...možno malo vplyv aj počasie ,že bolo tak sychravo,surovo aspon u nás.Celý den som mala potom v hlave len čierne myšlienky.
Odo dneška sa v Bavorsku otvárajú opäť brány väčšiny škôl a ja som bola zvedavá, v akom stave sa nám vrátia deti späť do lavíc. Od polovice januára doteraz bežalo tzv. Notbetreuung (deti systémurelevantných rodičov, popr. samoživiteľov) a tých niekoľko školákov bolo naozaj v zúfalom stave.Čo sa týka učenia a písania, hotová katastrofa. Malá násobilka dávno zabudnutá, mnohé slová písané neznámou šifrou alebo iba spolovice a totálny nezáujem rozmýšľať. Nezávidím učiteľkám (vlastne ani nám), dať tie deti zasa nejako dokopy.
