Príspevky (Blogy)

Izabel spokojne driemkala pod dekou, keď sa strhla na čudný zvuk. V chodbe zazrela mihnúť sa dva tiene.
"Kto je tam?" opatrne sa pýtala, snažiac sa odhadnúť situáciu.

Vonku už svietil jasný deň, len vo vile vládlo ešte šero. Veverička odfukovala pri vyhasnutom kozube, akoby bola vypchatá.

Ale Izabela stále sníva svoj sen.
Malá Izabela znova podíde k svojej mame,objíme jej nohu." Co sa stalo,moje srdiecko?" pocuje zvonivý hlas mamy.Izabela má slzy v ociach." Mami, rozbila som tvoju oblúbenú vázu. Nehnevaj sa, prosím."

Damien pozrel do očí svojmu protivníkovi a mal pocit, že scéna spred pár rokov sa opakuje.
• Povedz svojim mužom, aby mi priviedli syna - Stoune bol vo výhode.
Damien sa otočil.
• Poručík Farely - zvolal.
Mick predstúpil pred neho.

Dvere sa otvoria a presne v tej chvíli sa celá vila začala otáčať a meniť miestnosti.

Izabel sa pridržala zárubne, pohľadom prevrtávajúc veveričku: "Toto si mi zatajila,"

Na čo veverička spokojne ďalej tlčúc kladivom oriešky švitorí len tak ledabolo:

Vykročila smerom ku schodom. Nenašla však svetlo a tak stúpala do pološera. Chodbu osvetľovalo len svetlo z dverí izieb, ktoré sa trieštilo o sklo a lámalo do láskavého pološera.
" No, že už ideš," podupkala si veverička na chodbe.
" Čo myslíš, koľko mám času? Ja nie som tu tak bezstarostne ako ty!" vyčítala jej a pritom si packami preberala chvostík.