Čo si nosím z ciest

Teraz som si nie úplne istá, či som podobný blog už nepísala Chichocem sa. Nevadí.

 

Z každej cesty, dlhšej či kratšej si niečo prinesiem, Niekto si nosí magnetky, pamiatkové mince, chorôbky čo malé úrazy, dokonca poznám pani, ktorá si z jednej obzvlášť nádhernej dovolenky priniesla dieťatko pod srdcom. Otec samozrejme zostal tam, kde dieťa splodili Úsmev. Ja som nosila dlho z ciest fľaky na oblečení z nevysvetliteľným pôvodom. Predtým ešte som roky nosievala obrazy miestnych umelcov´. Až kým sme to doma nemali kam dávať a každé stenu nám nepokrýval pohľad na nejakú scenériu gréckeho ostrova. Pamätám si ešte aj časy, keď sme nosili mušle. A potom ich vyhodili Veľký úsmev. Netuším na čo nám boli, ale tým, že v nich sem tam zostal nejaký živý jedinec (teda živý už nebol asi ani v momente pašovania cez hranice), dal nám pekne "vyžrať" svoj skon i nezákonné prevážanie mušlí a docela slušne zasmradil nielen zbytok morského dna, ale aj pol kufra Chichocem sa.

Tak som začala nosiť iné veci. A čím viac lietam, tým viac som sa začala sústrediť na ľahšie pamiatky.

Posledné roky sú to časopisy.

Najprv to boli časopisy o háčkovaní. Teraz už je to len varenie a pečenie.

Rada snorím inšpirácie pre moju kuchyňu. Viem, že FB aj IG je plné skvelých obrázkov a nápadov, ktoré vám pomôžu sa dostať všelikde. Nie je problém skopírovať text a je dosť veľa dobrých prekladačov, ktoré vám pomôžu preložiť turečtinu či čínštinu. S európskymi jazykmi je to absolútna malina. Hoci elektronický svet ponúka toho mraky, taká tá pravá papierová forma, nuž ... to je proste iné.

Naposledy som si doniesla dva prekrásne časopisy. Už z diaľky na mňa volali: "Vezmi si ma. Pozri, som nádherný." A tak som neodolala. Kým väčšina ľudí v nízko nákladovom lietadle sa kochala a privoniavala duty free ponúkaným produktom, či zvyšovala masu plastového odpadu sŕkaním rozpustnej kávy, ja som sa rozpúšťala pri pohľade na marhuľový koláč. A misky plné mäsa a zeleniny. A hríbikové rizoto, A nadýchaný domáci syr na poctivom kuse chleba s brusnicami. Nad leskom jedlých gaštanov a chrumkavosťou rapíkavého zeleru.

Och.

Ach.

To sa bude variť. To to bude bublať. To sa bude kuchyňou niesť vôňa koláča a keksíkov.

Lenže ... chyba lávky. Či hlávky? Veľký úsmev

Nejak som to nedomyslela.

Kým na internete nie je problém ctrl + C a ctrl + v a máte relatívne rýchle preložený text, tu si to musíte pekne krásne PREPÍSAŤ.

Top strop poslednej časopisovej nádielky bol, že som kúpila 2 časopisy v jazyku, ktorým ani z ďaleka nerozumiem. Jeden bol francúzsky a  druhý ... holandština.

A tak už nejaký ten deň sedím a dumám, či to prepisovať celé, či len tak pocitovo.

Na francúzsky som si trúfla prekladať len niektoré výrazy. Aj tak mám problém, ako taký de sucre de canne blond vyzerá. Dohodli a rozhodla som sa, že to bude asi kryštálový cukor. Veľký úsmev Určite to neni, ale vraj je to niečo biele Váľam sa od smiechu po podlahe. A trstinové. Môže byť trstinový cukor biely? Chichocem sa Rozhodne koláč podľa receptu s nejasne identifikovaným cukrom vyšiel skvelý. A ja ďalej lúskam stranu za stranou a výraz za výrazom.

Laissez tiédir. Necháme to vychladnúť. Mrkám Neviem, či to môžem napísať o živote ale o rozpustenej čokoláde určite. Veľký úsmev

Komentáre

Chichocem saVeľký úsmevVáľam sa od smiechu po podlaheTa už len popustiť uzdu fantázii a skúsiť to odhadom, však gramáž máš. Hambím sa

Ja som si posledne zo Slovinka doniesla tuhé mydlo, vraj s ich soľou či čím, aj misku pod neho. Poteší pri každom umytí rúk. Úsmev

Zatiaľ sa prudko prepisuje a prekladá.

Mydielka som si veru ešte nenosila. Vlastne kecám! Nosila. Čorknuté z hotela Váľam sa od smiechu po podlaheHambím sa.

Verím, že poteší.

Z ciest už dlhšiu dobu nosím pohľadnice navštívených miest/lokalít, ak sa dá aj s miestnou pečiatkou. No a na zadnú stranu dopíšem fakty o výlete/dovolenke: kto, s kým, od kedy, do kedy ... Ak to rozmer a prevedenie dovolí, založím spolu s fotkami do albumu.Úsmev Aj deti z výletov mi také nosia.

Verili by ste, že  niekde je už problém klasické papierové pohľadnice vôbec zohnať?!

 

To je pekný zvyk.

A verím s tými pohľadnicami. Verím.

Lebo ono sa posielajú SMSky a MMSky a na chate ... no kto by ešte aj poštu posielal? Čo ja som naposledy plánovala, tak som chcela z Vatikánu ... predsalen Vatikánska pošta nechodí každý deň. Ale bolo tam veľa ľudí vonku, strašne teplo, dvaja umindžaní pubiši a potom v obchodíku s pohľadnicami bola taká skvelá klimatizácia a milión iných vecí, že som úúplne zabudla, že hľadám pohľadnice. Pohoda

Ked moj dedko cestoval z dovolenky domov, chcel si spravit radost, potesit sa pohladom na musle, ktore si nazbieral a mal zabalene v igelitke. A tak pekne v autobuse igelitku otvoril a zacal prehrabavat svoje poklady...Viete si istotne predstavit chudakov spolucestujucich...skoro odpadli od smradu co sa z tasky valil... :-)

Váľam sa od smiechu po podlaheVáľam sa od smiechu po podlaheVáľam sa od smiechu po podlahe viem. A nám to hodne dlho trvalo, kým sme došli na to, že tých kôrovcov či čo to tam je ukryté nedostaneme odtiaľ. Jaj už viem - predstava bola hodne po režimová - do skalky sme tuším mušle chceli Veľký úsmev. Asi 3 roky sme ich nosili a tri roky s tým smradom pokaždé bezúspešne bojovali. Váľam sa od smiechu po podlahe

nosievam si z dovolenky kamene )

a čim väčšie, tým lepšie

Joj ano kamene, tie nosime z dovoleniek aj my, skor mensie a davame ich mamke na hrob, az na jeden prepasovany koral z malediv, kde neboli kamienky. ;)

Ja si Tvoj blog pamätám a veľmi sa mi páčil. Však vždy je čo nosiť, čo nás poteší.

Google Lens sa volá tá sranda. Ale podrobnosti k tomu neviem, to by skôr mohli prezistiť  Tvoji chlapci. Možno by to malo byť spojené s translatorom v MOB.  Chcela som aj vyskúšať, ale mám málo pamäte.

To si odfotíš text z časopisu do mob hneď máš preklad odfoteného textu.  Moje deco na mňa včera  čumelo z gauča (výnimočne sme sa stretli v rovnaký čas na jednom mieste), že on to pozná, ale len pri fotkách objektov, napr.  Mladí nie sú odkázaní na takéto preklady, chvalabohu.  Niežeby som sa chcela múdriť, ale videla som to naživo. Kým ja pracne prepisujem pri prekladoch texty pdf napr, , tak kolega si to s úsmevom na tvári odfotí z PC do mob a hneď má preklad len z fotky.  Môže to byť celkom užitočná vecička, človek si môže odfotiť menu v reštike, okrem iného, čo ja viem návod na niečo alebo vysvetlenie pri grafikone v zahraničí... 

Určite niekto pozná aj niečo lepšie a ozve sa.

Ja si nosím z ciest mušle. Nie cielene, ako vedľajší produkt pohody, ktorú tam mám. Lebo moji šnorchlujú, a to ticho a ten pokoj, ktorý mám vďaka tomu, to je balzam pre moju dušu. Žiadne davy, žiadne deti, žiadni turisti, len ja a moje ja.  Popočítam zadky, keď sedí počet, vypnem. A ako to pri deťoch býva, pre maminku zbierajú tie najkrajšie mušle, ktoré sa proste nemôžu vyhodiť, tak ich tajne redukujem kde príde. Každým rokom si ich zopár vysypem ku bráne zvnútra a keď odchádzam z domu ráno alebo večer, keď parkujem, tak zavadím pohľadom a spomeniem si. Možno len zábleskom, ako to už býva pri povinnostiach, ale už som si zvykla, že tam sú. Včera akurát našli baby 1 mušľu, položili mi ju na linku a potom ju automaticky večerom kolo ôsmej položili k ostatným. Asi sme si zvykli všetci.

 

A ten opis hore...koláč, hríbikové rizoto, chlebík, brusnice...

och..

ach... mňáááám....

 

 

Tiež sme z dovoleniek nosili rôzne kamienky ale hlavne šišky zo stromov.Pred pár rokmi som si niesla ako vzácny poklad naplavené drevo z mora.Nedalo sa hocikedy nájsť,iba po riadnej búrke.Ale v poslednom čase si nosíme miestne noviny.

 

Nakolko furt sa mi doma kopili kadejake lapace prachu, presla som na taktiku nosit iba to, co sa da minut. Teda zozrat, vypit, napatlat na seba. Maximalne tak nejake uzitkove veci ako saly, satky, oblecenie, koža. Uz mam doma napriklad vietnamsky hodvabu, kazassky kasmir, uzbecky sal z tavej srsti atd. To potom povacsinou rozdavam ako darceky. Ale aj tak najviac vedu caje, tie ma kazda lokalita specificke. Alebo oleje, spanielske olivove su ine ako talianske ci grecke. Z afriky si zase skrblim vina, oooch, tie maju uzasne. A coskoro sa chystam do skotska po tie ich uzasne tartanove deky z ovcej vlny. Naposledy som mala maly kufor, nevoslo sa. 

Takze tak, beriem si tie typicke veci. Ako nevravim, junior ma specialnu vitrinu na pamiatky z ciest, ten asi najviac z nas pocestoval. Ale nebavi ma veru prach z toho utierat. Fakt vynimocne nieco trvacne beriem. 

Čaje sú skvelé, aj tie šály a šatky, tie na obrázku sú tie tartanove deku, či ....? Našej najmladšej zvykneme na cestách tiež kupovať šatky či šály ....

jo, deky, velmi mi po nich srdiecko pisti Srdce

Jeeeej - koľko krásnych príspevkov ste popísali a ja si až teraz všimla.

Nádhera. Srdce

 

Naničmama.sk

Každá z nás sa občas cíti nanič. S nami ten pocit prekonáte!
Zvládnite spolu s nami deti, manžela, domácnosť, varenie, prácu, zdravie, krásu ... Všetko vrámci hesla - Som krásna, múdra, úspešná a už len občas v "depresii" ;). Podeľte sa o svoje zážitky, skúsenosti v blogu, požiadajte o radu v diskusnom príspevku, alebo v právnej poradni, podeľte sa so svoj recept, pridajte obrázok