Teraz som si nie úplne istá, či som podobný blog už nepísala 
. Nevadí.
Z každej cesty, dlhšej či kratšej si niečo prinesiem, Niekto si nosí magnetky, pamiatkové mince, chorôbky čo malé úrazy, dokonca poznám pani, ktorá si z jednej obzvlášť nádhernej dovolenky priniesla dieťatko pod srdcom. Otec samozrejme zostal tam, kde dieťa splodili 
. Ja som nosila dlho z ciest fľaky na oblečení z nevysvetliteľným pôvodom. Predtým ešte som roky nosievala obrazy miestnych umelcov´. Až kým sme to doma nemali kam dávať a každé stenu nám nepokrýval pohľad na nejakú scenériu gréckeho ostrova. Pamätám si ešte aj časy, keď sme nosili mušle. A potom ich vyhodili 
. Netuším na čo nám boli, ale tým, že v nich sem tam zostal nejaký živý jedinec (teda živý už nebol asi ani v momente pašovania cez hranice), dal nám pekne "vyžrať" svoj skon i nezákonné prevážanie mušlí a docela slušne zasmradil nielen zbytok morského dna, ale aj pol kufra .
Tak som začala nosiť iné veci. A čím viac lietam, tým viac som sa začala sústrediť na ľahšie pamiatky.
Posledné roky sú to časopisy.
Najprv to boli časopisy o háčkovaní. Teraz už je to len varenie a pečenie.
Rada snorím inšpirácie pre moju kuchyňu. Viem, že FB aj IG je plné skvelých obrázkov a nápadov, ktoré vám pomôžu sa dostať všelikde. Nie je problém skopírovať text a je dosť veľa dobrých prekladačov, ktoré vám pomôžu preložiť turečtinu či čínštinu. S európskymi jazykmi je to absolútna malina. Hoci elektronický svet ponúka toho mraky, taká tá pravá papierová forma, nuž ... to je proste iné.
Naposledy som si doniesla dva prekrásne časopisy. Už z diaľky na mňa volali: "Vezmi si ma. Pozri, som nádherný." A tak som neodolala. Kým väčšina ľudí v nízko nákladovom lietadle sa kochala a privoniavala duty free ponúkaným produktom, či zvyšovala masu plastového odpadu sŕkaním rozpustnej kávy, ja som sa rozpúšťala pri pohľade na marhuľový koláč. A misky plné mäsa a zeleniny. A hríbikové rizoto, A nadýchaný domáci syr na poctivom kuse chleba s brusnicami. Nad leskom jedlých gaštanov a chrumkavosťou rapíkavého zeleru.
Och.
Ach.
To sa bude variť. To to bude bublať. To sa bude kuchyňou niesť vôňa koláča a keksíkov.
Lenže ... chyba lávky. Či hlávky?
Nejak som to nedomyslela.
Kým na internete nie je problém ctrl + C a ctrl + v a máte relatívne rýchle preložený text, tu si to musíte pekne krásne PREPÍSAŤ.
Top strop poslednej časopisovej nádielky bol, že som kúpila 2 časopisy v jazyku, ktorým ani z ďaleka nerozumiem. Jeden bol francúzsky a druhý ... holandština.
A tak už nejaký ten deň sedím a dumám, či to prepisovať celé, či len tak pocitovo.
Na francúzsky som si trúfla prekladať len niektoré výrazy. Aj tak mám problém, ako taký de sucre de canne blond vyzerá. Dohodli a rozhodla som sa, že to bude asi kryštálový cukor. Určite to neni, ale vraj je to niečo biele 
. A trstinové. Môže byť trstinový cukor biely? Rozhodne koláč podľa receptu s nejasne identifikovaným cukrom vyšiel skvelý. A ja ďalej lúskam stranu za stranou a výraz za výrazom.
Laissez tiédir. Necháme to vychladnúť. 
Neviem, či to môžem napísať o živote ale o rozpustenej čokoláde určite.
Zatiaľ sa prudko prepisuje a prekladá.
Mydielka som si veru ešte nenosila. Vlastne kecám! Nosila. Čorknuté z hotela 
.
Verím, že poteší.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Z ciest už dlhšiu dobu nosím pohľadnice navštívených miest/lokalít, ak sa dá aj s miestnou pečiatkou. No a na zadnú stranu dopíšem fakty o výlete/dovolenke: kto, s kým, od kedy, do kedy ... Ak to rozmer a prevedenie dovolí, založím spolu s fotkami do albumu. Aj deti z výletov mi také nosia.
Verili by ste, že niekde je už problém klasické papierové pohľadnice vôbec zohnať?!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
To je pekný zvyk.
A verím s tými pohľadnicami. Verím.
Lebo ono sa posielajú SMSky a MMSky a na chate ... no kto by ešte aj poštu posielal? Čo ja som naposledy plánovala, tak som chcela z Vatikánu ... predsalen Vatikánska pošta nechodí každý deň. Ale bolo tam veľa ľudí vonku, strašne teplo, dvaja umindžaní pubiši a potom v obchodíku s pohľadnicami bola taká skvelá klimatizácia a milión iných vecí, že som úúplne zabudla, že hľadám pohľadnice. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
viem. A nám to hodne dlho trvalo, kým sme došli na to, že tých kôrovcov či čo to tam je ukryté nedostaneme odtiaľ. Jaj už viem - predstava bola hodne po režimová - do skalky sme tuším mušle chceli . Asi 3 roky sme ich nosili a tri roky s tým smradom pokaždé bezúspešne bojovali.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
nosievam si z dovolenky kamene )
a čim väčšie, tým lepšie
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja si Tvoj blog pamätám a veľmi sa mi páčil. Však vždy je čo nosiť, čo nás poteší.
Google Lens sa volá tá sranda. Ale podrobnosti k tomu neviem, to by skôr mohli prezistiť Tvoji chlapci. Možno by to malo byť spojené s translatorom v MOB. Chcela som aj vyskúšať, ale mám málo pamäte.
To si odfotíš text z časopisu do mob hneď máš preklad odfoteného textu. Moje deco na mňa včera čumelo z gauča (výnimočne sme sa stretli v rovnaký čas na jednom mieste), že on to pozná, ale len pri fotkách objektov, napr. Mladí nie sú odkázaní na takéto preklady, chvalabohu. Niežeby som sa chcela múdriť, ale videla som to naživo. Kým ja pracne prepisujem pri prekladoch texty pdf napr, , tak kolega si to s úsmevom na tvári odfotí z PC do mob a hneď má preklad len z fotky. Môže to byť celkom užitočná vecička, človek si môže odfotiť menu v reštike, okrem iného, čo ja viem návod na niečo alebo vysvetlenie pri grafikone v zahraničí...
Určite niekto pozná aj niečo lepšie a ozve sa.
Ja si nosím z ciest mušle. Nie cielene, ako vedľajší produkt pohody, ktorú tam mám. Lebo moji šnorchlujú, a to ticho a ten pokoj, ktorý mám vďaka tomu, to je balzam pre moju dušu. Žiadne davy, žiadne deti, žiadni turisti, len ja a moje ja. Popočítam zadky, keď sedí počet, vypnem. A ako to pri deťoch býva, pre maminku zbierajú tie najkrajšie mušle, ktoré sa proste nemôžu vyhodiť, tak ich tajne redukujem kde príde. Každým rokom si ich zopár vysypem ku bráne zvnútra a keď odchádzam z domu ráno alebo večer, keď parkujem, tak zavadím pohľadom a spomeniem si. Možno len zábleskom, ako to už býva pri povinnostiach, ale už som si zvykla, že tam sú. Včera akurát našli baby 1 mušľu, položili mi ju na linku a potom ju automaticky večerom kolo ôsmej položili k ostatným. Asi sme si zvykli všetci.
A ten opis hore...koláč, hríbikové rizoto, chlebík, brusnice...
och..
ach... mňáááám....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tiež sme z dovoleniek nosili rôzne kamienky ale hlavne šišky zo stromov.Pred pár rokmi som si niesla ako vzácny poklad naplavené drevo z mora.Nedalo sa hocikedy nájsť,iba po riadnej búrke.Ale v poslednom čase si nosíme miestne noviny.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nakolko furt sa mi doma kopili kadejake lapace prachu, presla som na taktiku nosit iba to, co sa da minut. Teda zozrat, vypit, napatlat na seba. Maximalne tak nejake uzitkove veci ako saly, satky, oblecenie, koža. Uz mam doma napriklad vietnamsky hodvabu, kazassky kasmir, uzbecky sal z tavej srsti atd. To potom povacsinou rozdavam ako darceky. Ale aj tak najviac vedu caje, tie ma kazda lokalita specificke. Alebo oleje, spanielske olivove su ine ako talianske ci grecke. Z afriky si zase skrblim vina, oooch, tie maju uzasne. A coskoro sa chystam do skotska po tie ich uzasne tartanove deky z ovcej vlny. Naposledy som mala maly kufor, nevoslo sa.
Takze tak, beriem si tie typicke veci. Ako nevravim, junior ma specialnu vitrinu na pamiatky z ciest, ten asi najviac z nas pocestoval. Ale nebavi ma veru prach z toho utierat. Fakt vynimocne nieco trvacne beriem.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Čaje sú skvelé, aj tie šály a šatky, tie na obrázku sú tie tartanove deku, či ....? Našej najmladšej zvykneme na cestách tiež kupovať šatky či šály ....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
jo, deky, velmi mi po nich srdiecko pisti 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Jeeeej - koľko krásnych príspevkov ste popísali a ja si až teraz všimla.
Nádhera.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja som si posledne zo Slovinka doniesla tuhé mydlo, vraj s ich soľou či čím, aj misku pod neho. Poteší pri každom umytí rúk.