
Kamila
Celkom nečakane sme skončili v jednu prázdninovú nedeľu bez detí. Dozrel čas vypadnúť z domu, do prírody, chodiť aj pospomínať.... Ja nie, ale drahý má vraj nezabudnuteľné spomienky na jazero na konci sveta, s prapodivným názvom Izra.
Dozvedela som sa, že názov napriek tomu že je opradený niekoľkými povesťami, má celkom prozaický pôvod. Vzniklo vraj poslovenčením maďarského pomenovania slova jazero. Izra sa nachádza v Slánskych Vrchoch cca 35km juhovýchodne Košíc, nie ďaleko maďarských hraníc.
Náš výlet sa začal tradične dobrodružne. Predpovede počasia na tento deň sa dosť rôznili, ale v každej figurovali búrky. Jednu sme stretli, hneď cestou tam, tak sme si odskočili najprv na Hrad Slanec. Keď už nebolo kde sa túlať a my sme sa rozhodli, že búrky už stačilo, vybrali sme sa hľadať bájami opradené Izru. Vraj tam vedú dve cesty, my sme skúsili tú pred Slancom, len veľmi symbolicky označenú. Cesta bola prekvapivo nová, len trošku priúzka, ozaj len pre jedno vozidlo. Pri každej zákrute som tŕpla, aké auto spoza nej vyletí, však aj vyletelo ... a mne pre radosť, bol vraj cca 12 km úsek zákruta na zákrute. Ale šťastne sme došli, tesne pod daždi aj slniečko vykuklo.
Ozaj tam bolo krásne. Prvý kúpajúci sa už štverali do vody, voľakde aj opekali, zrejme až tak veľmi nepršalo a rýbári smelo rybky ťahali.
Kačky tu predvádzali krásne divadlo, pri vzlietaní aj pristávaní, aj plávaní, čistení sa , vzájomnej komunikacii.
V okolí je viacero turistických chodníkov, my sme sa vybrali na menšiu prechádzku k Malej Izre, čo je vlastné menší močiar. Pekný, len odporúčam v letných mesiacoch pribaliť repelent, komárov bolo celkom požehnane.
Hneď pri jazere je malá reštaurácia, tú zažil aj drahý, pred mnohými a mnohými rokmi, takže tak aj vyzerala. Aj keď viac mi vadil novy krikľavý náter ako čokoľvek iné. Ale teoreticky sa najesť dá .... Inak je tu zrejme cyklistov, rybárov, aj hubárov raj ... , odvážlivci sa tu aj kúpali. V jeseni tu musí byť nádherne, verím, že raz prídeme pozrieť.
Kľukatá cesta by nebol tak veľký problém, ale to, že cesta bola úzka len pre jedno auto, už samotné vyhýbanie sa protidúcemu, bol adrenalín, ale keď na policajti rovno nabehli pred auto, abo na začiatok, šiel voľakto oproti prirýchlo ... Druhá cesta, vyzerala rozbitejšia, ale možno rovnako úzka, bola kratší úsek a tradične, navigácia, občas tiež zmätkovala.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
pekný výletík
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
krásne fotky
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
To je nádhera! A tie kačičky sa vám podarilo veľmi pekne odfotiť:)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Začínam mať pocit, že ku každej jednej zaujímavosti u nás vedie taká hodne kľukatá cesta. Najlepšie samozrejme kombinácia zákrut a kopca.
Inak prostredie krásne, také trochu melancholické ...