Keď som bola menšia, chodievali sme s mamkou a s mojou o rok mladšou sestrou do tatier. Prihlásili sme sa do turistického klubu, aby sme sa v Tatrách samé nestratili a okrem toho, dovolenky s turistami nevyšli až tak veľmi draho.
Jeden rok sme takto šli s turistami do Račkovej doliny. V prvý deň som si myslela, že sa mi od únavy oči zošykmia. Od rána od ôsmej do večera do siedmej som nachodila kopce, lesy,lúky, skaly, proste všetko možné čo existuje v blízkosti doliny v okruhu asi 5000 km.(zveličujem,ale v tedy by som prisahala, že to bolo tak). Ledva som sa doplazila do nášho stanového táborišťa. Ďaľšie prekvapko bolo, že mi nikto nepovedal: Kto neskoro chodí - bude bez teplej sprchy. No fasa! V táborisku neboli ani stoly, stoličky, či chaty, proste nič. Ale v prvý deň sa dalo ASPOŇ sedieť a oddychovať na zemi. Lebo druhý deň až do konca dovolenky pršalo...
Človek unavený po celom dni a neosprchovaný, si konečne chce ľahnúť do stanu a spať ako drevo do rána, aj keď vie, že keď už spal ako drevo, tak sa aj tak ako to drevo zobudí - celý dolámaný, ALE KĎEŽE!
Vojdem do stanu a čo nevidím? Takého veľkého pavúka s veľkými nožiskami, že som sa skoro rozplakala od hnevu. Do rána som tŕpla, či mi dáky nevbehol do stanu alebo dokonca do spacáku.
No až som spomenula, že ďalšie dni pršalo a pršalo a pršalo, takže k tomuto všetkému sa pridala ešte aj zima a mokré veci.
Už nikdy v živote by som nešla do Račkovej doliny, aj keď viem, že nám proste len nevyšlo počasie. Nikdy!
Držím palce všetkým odvážnym kemperom!Lovu zdar priatelia!
Dievcata, postupne budem rusit stranku volny cas a presuvat jej obsah na nanicmamu, tak vam tu pribudnu strasie dovolenkove zazitky z dovolenkovej podstranky ako je aj tento.