Denník naničmamy

Po veľmi dlhom čase som sa akousi zhodou náhod ocitla v nemenovanom nákupnom stredisku v Žiline. So sesternicou sme si dali "rande" na pokec. Po kávičke a minerálke nám naše žalúdky obom vytrvalo hlásili, že sme ich dostatočne nenaplnili a tak sme sa vybrali do masovej jedálne. Isto to poznáte ako kopec stánkov rýchleho občerstvenia na najvyššom poschodí každého nákupného centra. Priznám sa  nemám rada atmosféru tohto miesta. Všade cítiť vyprážané jedlá, ľudia sa tisnú k okienkam aby sa čo  najskôr dostali k svojej vytúženej porcii pokrmu.

Neľakajte sa, too nebude o spiacej krásavici či aj hej?  Šoférovanie je vždy dobrodružným zážitkom. V zime či v lete, v rušnom meste či na vedľajšej ceste. Však ja viem prečo také milujem. Včera večer som sa so staršou devou po sviatočnej pauze vybrala na cchi kung. Ešte stále sa pokúšam dôjsť načas, aby ...

Dobré ránko žienky, 

chcem sa s Vami podeliť o príjemný zážitok z dnešného rána...

Pred pár dňami mi prišla na sociálnu sieť žiadosť o priateľstvo. Podľa fotky to bol mladý muž, ktorého som isto nepoznala navyše so zahranične znejúcim menom. Tak som mu slušne poslušne odpísala, že sa pravdepodobne pomýlil....Dnes ráno mi prišlo toto:

Dobrý deň, sladká vyzerajúci ako sa máš? Dúfam, že ste v dobrom zdravotnom stave tam vo svojom svete? Som Lucas menom a ja by som byť váš dobrý priateľ Dúfam, že vám to nevadí?

Už vyše hodiny tu civím len tak do notebooku - starého, ktorý sa prestal vypínať a pri vianočných svetielkach, na ktorých jedna modrá žiarovčička opäť svieti. Pred dvoma týžd§ami tieto dve veci prestali fungovať, notebook bol ochotný ísť tak 5-10 minút, svetielko vôbec. Mám pocit akoby všetka energia zo mňa prešla do niečoho iného. A teším sa, keď pôjdu deti do školy a manžel do práce. Budem si môcť ľahnúť a napr. čítať knihu.

Žijem relatívne dosť samotárskym - izolovaným životom, zašitá v malej dedinke. Obaja s manželom pracujeme z domu. Sme takí dvaja krásni podivíni. Moje spoločenské vyžitie spočíva väčšinou v prehodení pár slov s predavačkou v pokladni, s učiteľkou pri preberaní dieťaťa z vytvarnej, hudobnej ..., so susedou, keď ju náhodou míňam autom ...

Mám však zopár kamošiek, s ktorými napriek tomu, že sa vidíme pár krat do roka, si vždy užijeme vzájomnú prítomnosť. December je pre mňa bohatý práve na krásne komorné dámske jazdy. Každá je tak iná a pritom úžasná, aj deva  aj párty.

Už dávnejšie mali naše deti v škole tvorivé dielničky s rodičmi, a aj keď odvtedy uplynul nejaký ten týždeň, stále na ten deň myslím. Nielenže to bola úžasná akcia, ktorá spojila deti, pani učiteľky a rodičov. Kde rodičia spolu s deťmi tvorili pri príjemnej atmosfére, ale zaskočilo ma aj niekoľko vecí.

Posledne dva tyždne i kus boli pre mňa náročnejšie. Už predtým sa mi zadarilo. Po dvoch upomienkach som sa konečne vybrala vrátiť knižky do knižnice. Vyložila som knižky, zaplatila  pokutu a začala baliť knižky späť do kabelky... ešte, že ma stopla knihovníčka.

Po náročnom pracovnom maratóne, som si vzala v pondelok dovolenku a mala som úžasný 4- dňový víkend .  V sobotu som vytiahla MM do lesa ,boli sme v Lozorne pri priehrade, je tam  úžasný lesík, pohodička, krásne počasie ...

Známy slovenský časopis o zdraví má rubriku. "Toto už nikdy nechcem zažiť" Náš včerajší deň bol z tejto kategórie ... Nechcem sa k nemu vracať, aj keď hlavou mi asi ešte dlho budú behať scénare, čo som mala urobiť a čo nie, inak .... Ok, robila som najlepšie ako som vedela. Bez debaty bola som v panike a riadnej, aj keď fungovať som musela.

Akosi deti odviezol do školy zlatý sused, záchranka dorazila, pacient prežil ....

len som netušila že

- k strate krvi treba zachovávať dôkazy, lebo bez nich sa nekonala.

- že, človek ktorý omdlie môže byť tak ťažký

  Tak dnes sa zadarilo... ako už dve noci predtým, aj túto som sa namiesto spania len prehadzovala ako ryba na suchu a až nadránom sa mi zadarilo tvrdo zaspať.