Denník naničmamy

Sedia a nohami hombikajú. Sedia a hombikajú. Neverím vlastným očiam a tak prichádzam k trom mladým ľuďom sediacim na námestí, na pomníkoch padlých vojakov v II. svetovej vojne.

"Mládež, zíďte z náhrobných kameňov. Je to pietne miesto. Nepatrí sa..."

"Ale, teta, mne je tu dobre. Prečo by som mala zísť? A čakám kamarátku. Odtiaľ lepšie vidím!"

Dlho som nebola prihlásená, ale ako neprihlásená som sem - tam zablúdila a čítala... Priznávam, skoro som prebila hlavou monitor, čo som tu čítala a nechápala... Tak kočeny, troška na odľahčenie a zabudnutie "hriechov" vám napíšem, ako sme si domov kúpili tigra

Žienky, chcela som sa spýtať, ktoré ste absolvovali internetový seminár Feminy Fusion, a rovnako tie, ktoré ste vyhrali knižku Život je teď(prípadne sa k nej dostali inak a prečítali ste ju), aké sú vaše dojmy, názory, pocity?

Tento rok mi zapadá do mojej mozaiky života veľa kamienkov.

Sedím celý víkend nad prípravami, sem tam nakuknem na NM a zrazu ma osvietilo ... Kto je šťastný? Nie ten, kto vie promptne odpovedať na všetky položené otázky, ale ten, kto si všimne, teší sa a cíti potrebu podeliť sa s drobnými radosťami... Starostí máme všetci vyše hlavy a pohlcujú nás, ale drobné radosti nám zdvihnú hlavu a všimneme si oblaky na nebi, mávajúce konáre, tancujúce lístie, dych toho druhého pri pleci...

Žienky, tešme sa, že sme, majme sa rady, buďme dobroprajné... :)

Včera neskoro večer som si pozrela po x tý krát Mama Miu - Mam taký sen ... verím v anjelov, verím v dobro vôkol seba ... potom som ešte chvíľu padala, skoro na samé dno.... aby, neviem čo sa stalo, len prišiel krásny moment, keď mi došlo, že môj romantický svet je predsa nádherný.

Dôvod je tak jednoduchý a zároveň krásny. Moja maličká druháčka sa hrá. Príde zo školy, občas sa prezlečie a občas nie a hrá sa s barbinami, vytvára si vlastné príbehy, alebo si kreslí najradšej mačky. Martinka je moje mačiatko. Pre mňa je to sviatok, že také vie. Doma ma troch o dosť starších súrodencov, za parťáka je jej sem tam skoro 15 ročný brat, jej miláčik.

Večer bol na dosah.

"... prásk...“ buchli vstupné dvere. Ťažká noha zadupotala na chodbe.

„Tichučko,deti, ani muk!
Poviem vám príbeh z lesných lúk.
Bude to príbeh rozprávkový,
o mravčekoch a o svrčkovi...“ mamka pokojne deklamovala veršíky vyjaveným dievčatám. „Nič sa nedeje, žabky... tatka treba nachovať!“ Usmiala sa.

Príbor radostne poskakoval v poloprázdnom tanieri...

Za oknom máme krásny upršaný deň. Padajú nielen kvapky dažďa ale aj lístie všetkých farieb. Snáď nám na stromoch ešte voľačo ostane, aby sme sa mohli ešte chvíľu vytešovať jesennou nádherou.