Denník naničmamy

Včera večer som na chvíľu vzhliadla dokument o Romanovcoch. Spomínali v ňom moju obľúbenú vetu - Krok vpred, dva kroky vzad. Zaznela v spojení, že vývoj v Rusku v období Romanovcov, to jest zopár storočí, sa niesol v podobnom duchu ako sa tančí tango. Šag ....

Tie tohtoročné zbehli asi rovnako rýchlo ako tie minulé. Dievčatá, aké boli vaše Vianoce? Mali ste aj voľajaké očakavánia či aj bez nich sa vám ušli viac či menej príjemné prekvapenia?

Na sviatky som sa začala chystať koncom novembra, tušiac, že pri pracovnom vyťažení to inak stihnúť nemôžem. A tak som prekladala prácu, prípravu do práce, povinnosti okolo domácnosti a rodinných príslušníkov, ako kvalitný dobrý maďarský hamburger. Ako čas plynul, zdalo sa mi, že robota nemá konca, cieľ v nedohľadne, ja nemožná, do krajností unavená a to pachtenie? ... NEMÁ ŽIADEN ZMYSEL!

Vianoce tu máme už za pár a je to skvelé. Na sviatkoch mám najradšej práve tešenie sa na ne. Posledné obdobie som mala kus hektické, lebo Medveď nemá zips a gombíky sú drahé ... Ale našla som si s deťmi čas na spoločné tvorenie. Podaril sa nám adventný kalendár, pečenie medovníčkov aj ich zdobenie, výroba vianočných ozdôb na stromček, pohľadníc, ale aj pečenie koláčikov pre rodiny v novej zostave.

http://nanicmama.sme.sk/dusa-na-cestach/list-jeziskovi

Prúúúúúser jak....

...hm...naozaj!

...ako svet?

Poriadny!

I naškrečkovala som si Mikuláša deťom a teraz mám okno, lebo už druhý týždeň netuším, kde som to skryla. Boli to také nejaké spontánne drobnosti pre potešenie oka. Tak som včera naplnila tašku dva skôr praktickejším Mikulášom a ešte budem tajne vzdychať do piatehodvanásty, či ma neosvieti. Zatiaľ to vidím bledo.

Čas ozaj beží ako bláznivý ...., u nás začalo také pestré obdobie.