Zubatá-len ťažko sa mi teraz píše o smrti,ale bohužiaľ je tu a za tento týžďeň mi zobrala 3 drahé osoby.Už nevládzem ani plakať,nemôžem,len večer,keď malá zaspinká, aby som ju nerozplakala,aj tak to ešte celkom nechápe.
V utorok zomrela teta Ira, mamina ju opatrovala spolu so starkou.Od malička nechodila a chúďatko mala od toľkého ležania bolesti a preležaniny,každé nadvihnutie ju bolelo,ale snažila sa nestonať,naozaj bola veľmi statočná.Zomrela v spánku.To som si poplakala,a verím,že jej je už dobre.
Starká zomrela vo štvrtok-boli to sestry a ona sľúbila svojej mame,že sa o Iru postará,až do smrti.Akoby ju toto držalo pri živote,lebo ani ona už 2 roky nevládala a zaľahla a podobne ako Ira bola po všetkých stránkach odkázaná na moju maminu.Bola to silná žena,zrobená,ale silná.Takú si ju chcem navždy uchovať.Nemohla ísť ani na pohreb Ire,nezvládla by to ani na vozíčku.Akoby naozaj čakala na to kedy Ira zomrie,aby splnila to čo sľúbila.Zomrela,keď bola pri nej mamina.Ja som sa nestihla ani rozlúčiť a ešte teraz mi tečú po lícach obrovské slzy,je mi to veľmi ľúto.
)
