Ja mama

Optika človeka je prazvláštna vec. Fakt každý vidíme veci rôzne. Možno aj preto, lebo každý sa na ne inak pozeráme. Jeden z výšky, druhý z hĺbky - tak ako sme narástli. Jednému ide hlava vpravo, druhý ju rád nakláňa vľavo.

A najzaujímavejšie na tom všetko je, ako sa na tie veci pozeráme z hľadiska podstatnosti.

...neviem, blog, čas, moment?  Predvianočná chvíľa.

Chudoba cti netratí... ale vie priniesť množstvo nepríjemných pocitov. Úzkosť, depresiu a podobné "duševné skvosty". 
 

Dobrý deň milé maničmamky a priateľky.Dnes som si našla správu a veru aj som dostala takú malú facku ..od života a našej Amálky.Tak strašne dlho som tu nebola..nie klamem,sem tam chodím ,prečítam si neiečo naj ,popozerám artmamu .Nezanevrela som na nanicmamu.. sú to  moje najkrajšie spomienky na stretnutia kde som spoznala veľa žienok..úžasných ,láskavých.Sem tam nazriem čo je nové na NM  a teší ma že stále funguje... Sľubujem ,že po dnešnom prečítaní sms sa tu budem objavovať častejšie  

P.S. To je on,človiečik čo mi zmenil život..♥

Nejdem a nechcem sa sťažovať ani chváliť..ale od určitého veku nesmierne túžim bývať a hlavne dožiť v takej starej drevenici(ako mali moji statrí rodičia).Keď sa s týmto občas niekomu priznám-nechápu..

priťahujú ma staré domy..a netuším prečo.a tento týžden v jednom časopise fotka -drevenička presne ako mali st.rodičia-ked som to zbadala akoby mi na chvílku zastalo srdce,myslela som ,že sa rozplačem..kúpila som si ho,vystrihla a neviem sa vynadívať!z toho obrázka ide nesmierny pokoj-pre mňa!

či to robí toto predvianočné obdobie?hormonálne burky sú už za mnou...

Ja totiž občas nie. A nejde o to, že nechápem ako sa pozerajú na svet. Oni sa pozerajú už generačne inými očami. Žiadna pani učiteľka či kaderníčka z nich nechce byť. Ani astronaut či programátor. Najbližšie k tým počítačom ešte by bolo, že chcú byť youtubermi. Moje argumenty, že jako z toho chcú vyžiť dostávajú riadne na frak, lebo to čo vidia oni je fakt pozlátko a top z tej celej masy. A tí veru nežijú zle sa zdá.

V júni sme mali stretávku zo základky po x rokoch. Velice príjemné stretnutie. Hodiny tiekli ako minúty a mám dojem, že sme si potrebovali povedať všetko za tie roky, čo sme sa nevideli. A potrebovali sme samozrejme dostať zo seba aj najnovšie dojmy.

GDPR (teda Všeobecné nariadenie o ochrane osobných údajov) bolo ešte docela v plienkach, mne zatiaľ pod nos podstrčili na podpis pramálo vyhlásení, lebo však na Slovensku je to tak, že kým sa my spamätáme ....

Dnes po ránu, po tom čo som sa s ťažkou biedou na druhýkrat vytrepala z postele, ani nejdem písať v akú dobu, som zakopla o tento článok Mať deti nie je povinnosť.

Kedysi tu Carly písavala o tom, ako sa teší na prázdniny.

Že to bude čas, kedy konečne nemusí chystať ráno desiate dcére do školy. Ako som jej vtedy závidela. Najprv tie desiate, lebo my sme chodili ešte len do škôlky a potom ten pocit, že tie desiate robiť netreba. Keby to bolo u nás o tomto pocite, že koniec robenia desiatej znamená začiatok prázdnin, tak ja mám 12 mesačné voľno.

Ale tak .... už sa u nás sprázdninieva.