Ja mama

Na deň matiek som si zvykla vybrať žolíka v podobe nedeľného obeda v reštaurácii.  Tento rok som to spravila inak.

Včera som po dlhšom čase popísala s kamarátkou. Je to spolužiačka z vysokej, trochu sa nám aj profesionálne svojho času stretali cesty. Poznáme sa z čias slobodných - poznajú sa naši rodičia, poznali sme našich starých rodičov, som v kontakte s jej sestrou. Poznala som ešte za slobodna aj jej manžela - vlastne tiež nejak od detstva. Proste také kamarátky. Nič veľmi dôverné, ale zas absolútne cudzie sme si neni. Môj mladší je spoluvrstovník s jej najstarším dieťaťom.

Optika človeka je prazvláštna vec. Fakt každý vidíme veci rôzne. Možno aj preto, lebo každý sa na ne inak pozeráme. Jeden z výšky, druhý z hĺbky - tak ako sme narástli. Jednému ide hlava vpravo, druhý ju rád nakláňa vľavo.

A najzaujímavejšie na tom všetko je, ako sa na tie veci pozeráme z hľadiska podstatnosti.

...neviem, blog, čas, moment?  Predvianočná chvíľa.

Chudoba cti netratí... ale vie priniesť množstvo nepríjemných pocitov. Úzkosť, depresiu a podobné "duševné skvosty". 
 

Dobrý deň milé maničmamky a priateľky.Dnes som si našla správu a veru aj som dostala takú malú facku ..od života a našej Amálky.Tak strašne dlho som tu nebola..nie klamem,sem tam chodím ,prečítam si neiečo naj ,popozerám artmamu .Nezanevrela som na nanicmamu.. sú to  moje najkrajšie spomienky na stretnutia kde som spoznala veľa žienok..úžasných ,láskavých.Sem tam nazriem čo je nové na NM  a teší ma že stále funguje... Sľubujem ,že po dnešnom prečítaní sms sa tu budem objavovať častejšie  

P.S. To je on,človiečik čo mi zmenil život..♥

Nejdem a nechcem sa sťažovať ani chváliť..ale od určitého veku nesmierne túžim bývať a hlavne dožiť v takej starej drevenici(ako mali moji statrí rodičia).Keď sa s týmto občas niekomu priznám-nechápu..

priťahujú ma staré domy..a netuším prečo.a tento týžden v jednom časopise fotka -drevenička presne ako mali st.rodičia-ked som to zbadala akoby mi na chvílku zastalo srdce,myslela som ,že sa rozplačem..kúpila som si ho,vystrihla a neviem sa vynadívať!z toho obrázka ide nesmierny pokoj-pre mňa!

či to robí toto predvianočné obdobie?hormonálne burky sú už za mnou...

Ja totiž občas nie. A nejde o to, že nechápem ako sa pozerajú na svet. Oni sa pozerajú už generačne inými očami. Žiadna pani učiteľka či kaderníčka z nich nechce byť. Ani astronaut či programátor. Najbližšie k tým počítačom ešte by bolo, že chcú byť youtubermi. Moje argumenty, že jako z toho chcú vyžiť dostávajú riadne na frak, lebo to čo vidia oni je fakt pozlátko a top z tej celej masy. A tí veru nežijú zle sa zdá.