Ja mama

Poslednú dobu sa nič iné nerieši len inakosť-všetkého druhu.Nechcela som to tu písať ale akosi stále na to myslím..

Ži a nechaj žiť-miluj blížneho svojho a pod.slogany..Ja osobne beriem,rešpektujem..ale k postate:toĺko sa o tom hovorí a píše,že tá iná si už pripadám byť ja sama...a nie som jediná.

...výsledky volieb.Aspoň tie u nás..počnúc kanditátmi na starostu,poslancov obce,primátora,župana+poslancov...tí čo nás zasypávali doma letákmi,reklamami na nete ,v okresných novinách apod..ostali pod polovicou prípadne takmer na konci...

Ja osobne sa z toho teším..

pozn.Uvidíme čo prinesú ďalšie lebo nie každý dokáže upliesť z h....a bič.

Viem,že by som to mala napísať na nejakú kuchársku stránku ale nechce sa mi ňúrať ktorá je dobrá...

Dostala som pár kusov duly..u nás to bol neznámy strom a ovocie ale posledné roky som to zbadala v záhradách len som nevedela čo to je...tak som si nadrzovku poprosila..

to čo som pozerala na nete ked to očistili bolo to pekné žlté..tie moje tvrdé ako kameň a po rozkrojení hnedé..nesmrdeli ani nijak podozrivé..tak som riskla a 4 poháriky som urobila-no nie je to vábne (trocha to obledlo )ale ten jeden kúsok čo som zjedla celkom chutil..

Stužková!

Teda dúfam, že sa to nezopsuje ako posledné dva roky tie detváky riešia.

Ono to ubehlo ako voda a už doma živím maturanta. Keď si spomeniem na moje starosti ako štvrtáčky na gymnáziu, oblievajú ma spomienky a pocity napätia, nervozity a trochu aj hanby z tooooľkých trapasov .

Ale podstatné.

Tentokrát nemusím NIČ riešiť.

Od veľmi skorého rána ma naháňa dojem, že je dnes piatok. A to sa len končí školský rok.

Nooo - LEN.

Nieje to len také len pre našu rodinu.

Po dlhých, nekonečne dlhých a úplne iných dvoch rokoch môžem povedať, že decká odchodili celý školský rok. Za tých desať mesiacov sme toho stihli neuveriteľne mnoho.

Dospieť, ja viac ošedivieť, prešli sme si covidom s ľahkým priebehom, jedného prijali na strednú školu, druhý sa konečne začal učiť, resp prišiel v treťom ročníku na to AKO sa na strednej učiť. Uvidíme pri maturite.

Ak sa bavíme o malých deťoch, je to celkom jasné. Deti odmalička majú vzory vo svojom okolí. A celkom presne kopírujú tých, čo sú okolo. Vo všetkom. Nie nadarmo sa hovorí o výchove príkladom.

Celkom ma však prekvapilo, keď som zistila, že nás kopírujú aj dospelé deti. Doslova idú v našich šlapajách. Nemyslím také veľké veci ako výber povolania, ale skôr také každodenné drobnosti. Napríklad overené trasy výletov s malými deťmi, návštevy rovnakých obchodov....

Ani neviem, či je to o ich pohodlnosti alebo o tom, že sme dobre vyberali, kam ich vodíme....

Po včerajšej tragédií v Prešove mám plnú hlavu zmešaných pocitov..

smútok,zdesenie nad ľahostajnosťou..atď.utvrdzuje ma to v tom,že jedinec neznamená v mašinérií nič..zomrie pár ľudí -to je  tragédia,zomrie pár tisíc to je štatistika..

A to bývam v rodinnom dome a plyn nemáme.

Po tom čo som videla v správach -jedna pani upozorňovala,že cíti plyn..nikto nič..

-druhá ,vraj plynári mali obed.prestávku...

-prihliadajuci ľudia viac fotili a natáčali na mobil akoby tí čo sa ich to týkalo bol komparz vo filme

-objavili sa už  "falošné účty"

No čo si povieme?

Vo svete už vymysleli oslavu na každý deň. Jasné, sú tu náboženské sviatky, sú tu národné sviatky, medzinárodné sviatky a ešte si aj zaviedli menšie oslavy.

Pár rokov dozadu sme s manželom absolvovali Kurz výchovy dospievajúcich. Tých 5 či 6 stretnutí, ktoré sme absolvovali, boli pre mňa veľmi zaujímavé. Osobne najdôležitejšie asi bolo to, že som sa dozvedela o knihe 5jazykov lásky. Ale o tom som už písala viac krát.

" Maťo a tebe kvety pre triednu tiež teda, či kupujete ako trieda," telefonujem synovi niekde po 16tej v posledný júnový štvrtok.

" Kupujú niečo, ale prosím ťa kúp mi," zasyčanie do telefónu, hlas unavený.