Ja mama

Stužková!

Teda dúfam, že sa to nezopsuje ako posledné dva roky tie detváky riešia.

Ono to ubehlo ako voda a už doma živím maturanta. Keď si spomeniem na moje starosti ako štvrtáčky na gymnáziu, oblievajú ma spomienky a pocity napätia, nervozity a trochu aj hanby z tooooľkých trapasov .

Ale podstatné.

Tentokrát nemusím NIČ riešiť.

Od veľmi skorého rána ma naháňa dojem, že je dnes piatok. A to sa len končí školský rok.

Nooo - LEN.

Nieje to len také len pre našu rodinu.

Po dlhých, nekonečne dlhých a úplne iných dvoch rokoch môžem povedať, že decká odchodili celý školský rok. Za tých desať mesiacov sme toho stihli neuveriteľne mnoho.

Dospieť, ja viac ošedivieť, prešli sme si covidom s ľahkým priebehom, jedného prijali na strednú školu, druhý sa konečne začal učiť, resp prišiel v treťom ročníku na to AKO sa na strednej učiť. Uvidíme pri maturite.

Ak sa bavíme o malých deťoch, je to celkom jasné. Deti odmalička majú vzory vo svojom okolí. A celkom presne kopírujú tých, čo sú okolo. Vo všetkom. Nie nadarmo sa hovorí o výchove príkladom.

Celkom ma však prekvapilo, keď som zistila, že nás kopírujú aj dospelé deti. Doslova idú v našich šlapajách. Nemyslím také veľké veci ako výber povolania, ale skôr také každodenné drobnosti. Napríklad overené trasy výletov s malými deťmi, návštevy rovnakých obchodov....

Ani neviem, či je to o ich pohodlnosti alebo o tom, že sme dobre vyberali, kam ich vodíme....

Po včerajšej tragédií v Prešove mám plnú hlavu zmešaných pocitov..

smútok,zdesenie nad ľahostajnosťou..atď.utvrdzuje ma to v tom,že jedinec neznamená v mašinérií nič..zomrie pár ľudí -to je  tragédia,zomrie pár tisíc to je štatistika..

A to bývam v rodinnom dome a plyn nemáme.

Po tom čo som videla v správach -jedna pani upozorňovala,že cíti plyn..nikto nič..

-druhá ,vraj plynári mali obed.prestávku...

-prihliadajuci ľudia viac fotili a natáčali na mobil akoby tí čo sa ich to týkalo bol komparz vo filme

-objavili sa už  "falošné účty"

No čo si povieme?

Vo svete už vymysleli oslavu na každý deň. Jasné, sú tu náboženské sviatky, sú tu národné sviatky, medzinárodné sviatky a ešte si aj zaviedli menšie oslavy.

Pár rokov dozadu sme s manželom absolvovali Kurz výchovy dospievajúcich. Tých 5 či 6 stretnutí, ktoré sme absolvovali, boli pre mňa veľmi zaujímavé. Osobne najdôležitejšie asi bolo to, že som sa dozvedela o knihe 5jazykov lásky. Ale o tom som už písala viac krát.

" Maťo a tebe kvety pre triednu tiež teda, či kupujete ako trieda," telefonujem synovi niekde po 16tej v posledný júnový štvrtok.

" Kupujú niečo, ale prosím ťa kúp mi," zasyčanie do telefónu, hlas unavený.

Na deň matiek som si zvykla vybrať žolíka v podobe nedeľného obeda v reštaurácii.  Tento rok som to spravila inak.

Včera som po dlhšom čase popísala s kamarátkou. Je to spolužiačka z vysokej, trochu sa nám aj profesionálne svojho času stretali cesty. Poznáme sa z čias slobodných - poznajú sa naši rodičia, poznali sme našich starých rodičov, som v kontakte s jej sestrou. Poznala som ešte za slobodna aj jej manžela - vlastne tiež nejak od detstva. Proste také kamarátky. Nič veľmi dôverné, ale zas absolútne cudzie sme si neni. Môj mladší je spoluvrstovník s jej najstarším dieťaťom.