V poslednej dobe ma pochytila akási nostalgická nálada. Po rozume mi víria spomienky. Väčšinou tie veselé. Tak mi nedá sa nepodeliť. Aspoň na zasmiatie.
Bol prvého mája a my sme si odbehli z brigády (špargľa-Rakúsko) na rýchle nákupy do Bratislavy (doplniť zásoby) Prišli sme na rakúsko-slovenskú hranicu a colník nám len mávol
Som len taká obyčajná tetuľka v stredných rokoch, ale ako každý človek, aj ja mám svoju "mániu" Tou mojou je, že v stresových situáciach reagujem dosť excentrický. Vždy, keď mám strach stáva sa zo mňa morbídna, cynická obluda, sršiaca čiernym humorom, zádrapujúca do celého svojho okolia. Dnes mi prišla na um jedná spomienka z minulosti. Zasmiala som sa a rozhodla sa ju hodiť na papier, aspoň sa tiež zasmejete na mojom tra-pase.
Občas každej z nás niekto /komu sme pravdepodobne liezli na nervy/ povedal, aby sme sa išli pásť /slušnejšia verzia toho známeho posielania na oné miesta /...ale ja sa doslova mám chuť napásť sa. Ale vážne...
...medzi mojím manželom a šesť ročnou dcérkou. Zaslúžili si zvečniť:
Dcérka chcela, aby jej manžel pomohol s upratovaním hračiek. Požiadala ho následovne: "Tati poď, máme robotu...raz-dva, raz-dva."
Keďže manželovi sa moc nechcelo, tak ho začala zastrašovať: "Vypleštím na Teba oči a zbadáš, aké je to desivé"...
Všetko je ako má byť. V rámci stíhania, v rámci peňazí. Vo štvrtok večer došiel MM, s takým tým výrazom „a teraz idem sviatkovať“, všetkých nás vystískal, vymuckal od dverí, od kraja, kým sa dostal ku mne.
„Tetuška moja, neprídeš k nám okolo obeda na Silvestra? Najeme sa spolu, porozprávame, posedíme...“ Srdečne ma pozvala moja najstaršia neterka, čím môj silvestrovský program nabral na interese.
S radosťou som prisvedčila a sľúbila, že sa dovalím s čerstvými pirohami. Tak sa i stalo.
Diskusií o Vianočných prípravách: pečení, nakupovaní darčekov, balení darčekov, upratovaní, dotiahnutí stromčeka do bytu/domu, jeho ozdobovanie a príprava samotnej štedrovečernej večere je na internete aj na tomto fóre požehnane a niet sa čo čudovať, keď ženy v tomto predvianočnom kolotoči ťahajú za kratší koniec...
No moja mamina stále vraví, že strelená slabo ale presne. Vždy sa mi pritrafí niečo vytreliť. Tak posúďte môj menší trapas v priamom prenose. Vybrala som sa po syna do kamaráta a šup ho ešte rýchlo na nákup. Ako sa vraciame autom domov vidím ako stoja páni policajti a veselo stopujú. Už bola tma a keďže sa mi už viackrát stalo, že pár super šoférov ma dopredu informovali, že niekde je hliadka, tak aj ja mám vo zvyku upozorniť, že pozor!!! Tak som ochotne po tme blikala dvom oproti idúcim autám.
výstihli to 
/...ale ja sa doslova mám chuť napásť 
